Prečo je starnutie (aj) geneticky podmienené, keď evolúcia by mala preferovať najprispôsobivejších a zostať mladý a v najlepšej kondícii neznehodnotenej vekom a nezomrieť podporuje prispôsobenie (tu odhliadame od znehodnocovania genetického kódu chybami pri delení a znehodnocovanie vnútorným alebo vonkajším prostredím v čase a od schopnosti živého organizmu „opravovať“ svoj genetický kód)? A keď je vznik života a DNA výsledkom výlučne chemických reakcií, prečo je vôbec starnutie a dĺžka života zapísaná v génoch? Ako je vôbec možná taká cielená a s chemickou reakciou ničím nesúvisiacia a v chemickej reakcii nijako neobsiahnutá funkčnosť genetického kódu? (a to sa týka aj mnohých iných vlastností a funkčností genetického kódu) Chemická reakcia prebieha dovtedy, kým sú splnené podmienky jej fungovania (tak v prospech reakcie, ako aj v jej neprospech, napríklad prípadná inhibícia chemickej reakcie produktami takejto reakcie, …) a ak trvajú podmienky jej fungovania stále prebieha bez zmeny. Život nie.

Pri nepohlavnom rozmnožovaní je táto pochybnosť a tento argument jasný a svedčí, že klasická formulácia evolúcie a prirodzeného výberu má trhliny alebo prinajmenšom to nevysvetľuje, lebo ceteris paribus, čím dlhšie sa živý organizmus rozmnožuje, tým viac sa jeho genetický kód rozširuje a presadzuje. Dajme tomu, že pri pohlavnom rozmnožovaní sa živé organizmy rozmnožujú v tom životnom období, keď sú najvýkonnejšie a v najlepšej kondícii – ale aj tak toľko veľa závisí od „náhody“, napr. dostupnosti, stretnutia, zranení, … – a dĺžka tohto obdobia a dĺžka života živého organizmu nie je v tom období poznateľná a teda nie je faktorom evolúcie. Ale aj tak …

Bez spochybňovania sily, tendencie a vektora, ktorým je v živých organizmoch prirodzený výber a presadenia sa najprispôsobivejšich, predsa do skutočného presadenia sa vstupuje a je potrebných toľko veľa ďalších okolností a „náhod“, (aj z uznaním, že miliardy rokov je skutočne veľký počet hodení kockou), aby sa prejavili skutočne objektívne najlepšie prispôsobení jedinci (toľko veľa subjektivity a ďalších faktorov, napríklad schopnosť prezentácie schopností a predstieranie schopností prispôsobenia, ktorá nie je skutočnou schopnosťou prispôsobenia, ktorá by mala viesť k vyhynutiu tých, ktorí schopnosti iba predstierajú a zánik predstierania schopností prispôsobenia bez skutočných schopností prispôsobenia v konfrontácii so Svetom a predsa tomu tak nie je, a …). Taktiež sa prejavuje ekonomický zákon komparatívnych výhod. Samozrejme niektoré vlastnosti a prejavy súvisia s potenciálnou výhodou pri prispôsobení, presadeniu sa a prežitiu, ale sexuálna príťažlivosť je tak veľmi voľne previazaná so schopnosťou prispôsobiť sa a aj napriek až komickej snahe proponentov prirodzeného výberu vysvetliť výber partnera na rozmnožovanie podľa na schopnosti prispôsobiť sa nezávislých a nesúvisiacich vlastnostiach a správaní, napr. výber partnera na základe pestrosti sfarbenia, veľkosti pier na chvoste, párovacieho „tanca“, párovacieho „spevu“, …

A aj u samotného človeka je „láska“ (v zmysle zaľúbenia a výberu partnera) (tak veľmi často) slepá.