Diskusia o ľudských hriechoch z pohľadu Boha je na veľmi … Áno, Ježiš Kristus sa obetoval za (všetky) naše hriechy. Terajšie, minulé aj budúce. Urážka Boha bola zaplatená. Znamená to, že všetko naše hriechy sú odspustené? Áno. Že môžeme robiť, čo chceme, napríklad páchať hriechy ako sa nám zachce? Nie. Samozrejme a evidentne a prakticky nie. To je nezmysel. Dokonca spáchať hriechy potom ako viem, že sú splatené, teda nielen v nádeji, že sú splatené? Čo teda znamená, že Boh zomrel (v určitom čase) za (všetky, aj neskoršie) naše hriechy? Musíme si zaslúžiť toto odpustenie? Nie.

Musíme (vo svojej nesmrteľnej ľudskej Duši) hlavne odpustiť samým sebe, spracovať, vyrovnať sa a príde, aj keď nie časovo okamžite následne po hriechu a nie práve v tomto časovom okamžiku, ale najneskôr pri smrti nášho ľudského tela príde „okamžik“ / „moment“, keď sa nesmrteľná ľudská Duša zhrozí sama zo seba, ako veľmi pokrivila Boží Obraz. Bez ohľadu na „trest“. A aj ten najvypočítavejší človek, akokoľvek si to vedome (viac o vzťahu vedomia Človeka a jeho nesmrteľnej ľudskej Duši pod čiarou tu – https://www.mylion.sk/wp-admin/post.php?post=14108&action=edit) nepripúšťa, v hĺbke (svojej nesmrteľnej) duše „vie“ (a to nie je vedomosť, ktorá je záležitosťou jeho intelektu) a „cíti“ (aj keď možno nie vedome, to nie je pocit jeho Tela), že sa hriechom odcudzil Bohu. Že stratil Jednotu s Bohom a Božou Podstatou. Že Boha „nezažíva“. Že s ním stratil „kontakt“. Teda, že aj keď sa na neho Boh nebude hnevať a trestať ho a súdiť ho pri Poslednom Súde, nie Boh zo svojej Vôle, ale on sám nie je boží a vzdialil sa Bohu. Napriek tomu, že Ježiš Kristus spasil všetkých, že on sám svojim priČINením (myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním Dobrého) (a aj keď môžeme debatovať, či niekto môže veriť v Ježiša Krista a nasledovať Ježiša Krista a súčasne – z tohto čo protestanti učia – najmä hlavne z tvrdení „raz spasený, navždy spasený“, pričom protestanti zároveň a jedným duchom tvrdia, že človek je hriešny a hreší často a stále a vždy (teda aj po „raz spasení“) mám silné podozrenie, že si myslia, že áno – stratil (túto) Spásu. A stratil (svoj) Večný Život. Ako môžu jedným dychom tvrdiť „raz spasený, navždy spasený“ a zároveň tvrdiť, že nasledujú Ježiša Krista a ako korunu na tom všetkom, že človek je zo svojej povahy (teda nielen pred „raz spasený“) hriešny? Znova – Viera nemusí byť racionálna, ale musí byť konzistentná a neprotirečiaca si. Pritom nemajú žiadne problémy vytýkať katolíkom problematickosť katolíckych dogiem, napríklad mariánskych dogiem, pričom sú úplne konzistentné a neprotirečiace si, aj keď okrem niektorých časti nie sú racionálne. Pričom zachádzajú tak ďaleko, že argumentujú a zaštiťujú sa Svätým Písmom. A aj keď navonok a naoko vyhlasujú Sola Scriptura Pritom si (možno) neuvedomujú, že tak Sväté Písmo úplne znevažujú, pošliapavajú, využívajú vo vlastný prospech a ničia jeho nepopierateľnú hodnotu. Je to mimoriadne odsúdeniahodné a nechutné. Sväté Písmo ctíš a miluješ tak, že mu priznávaš a dávaš čo najväčšiu Hodnotu a Význam, nie tak, že o ňom pochybuješ, že ho priamo odmietaš a popieraš a znevažuješ a tým, že ním podopieraš svoje osobné či konfesionálne doslova nezmysly. Nezmysly nie v zmysle neracionálnosti, ale v zmysle nekonzistentnosti, vypočítavosti (podpora iných inak neobhájiteľných tvrdeni), … Keď si protestantské tvrdenia dáš do „kocky“, zistíš, aké sú navzájom protirečivé a protirečiace si, vylučujúce sa najvzájom a vylučujúce sa s učením Ježiša Krista ako celku a zmysle, nie vyslovene nevyhnutne v jednotlivých, aj keď viacerých z rôznych častí biblie účelovo pozbieraných, veršoch. Sväté Písmo (okrem iných inšitútov) vzniklo z pôsobenia Ducha Svätého. Marek 3:28-35 SSV (Sväté Písmo – katolícky preklad): „Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Naviac robia tak nie z nevedomosti, ale v lepšom prípade z pýchy, v horšom prípade z vypočítavosti, aby odôvodnili svoje bludy. To sú najodsúdeniahodnejšie a najhoršie hriechy, od ktorých sú horšie len hriechy voči samotnému trojjedinému Bohu (voči Trom Osobám Boha – . Odvolávaj sa na Sväté Písmo výlučne a jedine vtedy, keď si absolútne, ale absolútne presvedčený, že za tým nie sú žiadne Tvoje inklinácie, vlastnosti, nedokonalosti a už vôbec nie Tvoje osobné či neosobné záujmy. Z pohľadu Bytia vôbec nie je dôležité, či voláš „Sola Scriptura“, či dávaš Svätému Písmu jeho skutočnú Hodnotu a skutočný Zmysel, pričom si vážiš aj Tradíciu a Magistérium Cirkvi. Úplne rovnako ako aj inde – Matúš 7:21 SSV (Sväté Písmo – katolícky preklad): „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Opäť a znova – nie každý, kto volá „Sola Scriptura“ plní Vôľu Boha. Teda sa skutočne riadi – myšlienkami, slovami, skutkami a nezanedbávaním Dobrého – Svätým Písmom. Sväté Písmo nie je na zapisovanie do zošitkov výrokov pastorov o Ńom, či na nezmyselné debaty a diskusie o Ňom alebo je veršoch v Ňom.

Bez akéhokoľvek spochybňovania Významu Svätého Písma, je to vždy Veriaci, ktorý žije svoj Život. S Láskou k nemu – dúfame, že v Kristovi. (aj iné konfesie) Protestantov hodnotia, ako vedia citovať Sväté Písmo. Podstatné však je ako žijú. Kalvinova Ženeva je príkladom rozumného správania aj dnes. Kde je však Láska?

A teda mi sami v sebe musíme vedome a aj v hĺbke svojej nesmrteľnej duši prijať vykúpenie Ježiša Krista. Na to hlavne musíme v neho skutočne uveriť – nielen to vo vnútri a navonok deklarovať, skutočne mu a tomu veriť a nie menej a čo je rovnako podstatné a dôležité naviac myšlienkami, slovami a skutkami a nezanedbávaním dobrého (nie za odmenu, ale hlavne pre seba samého) skutočne svoje hriechy priznať a oľutovať (nie navonok, ale úprimne) a ďalej nehrešiť (aj keď hriechy boli splatené) a takouto nikdy nekončiacou (človek je hriešny a keď si myslí, že nie a že nepotrebuje takúto ľútosť, je len pyšný) ľútosťou svoju Jednotu s Bohom obnoviť a obnovovať a žiť s Bohom a v Bohu.

Až teraz som pochopil, čo pre protestanta znamená, že „všetky hriechy boli splatené (Ježišom Kristom)“ (viď video nižšie). Samozrejme, že Ježiš zvíťazil nad hriechom a teda nad Smrťou.

To skutočne si protestanti myslia, keď Kristus zaplatil (a skutočne cena bola zaplatená a Smrť a hriech porazený – viď video dole) za všetky (ich) hriechy, že sú raz a navždy (vykúpení a ) spasení? Dôsledkom hriechu nie je len Trest za hriechy, Posledný Súd a Boží Hnev. Skutočne si myslia, že keď cena bola zaplatená, že je to zadarmo? Neexistuje obed zadarmo. To naozaj si myslia – nielen, že sú oslobodení od trestu za tieto hriechy, ale že sú skutočne spasení? Môžu páchať hriechy bez akýchkoľvek dôsledkov? Bez ohľadu ako a kedy ich spáchali? Či skutočne Veria v Ježiša Krista (samozrejme , ale rovnako podstatné je Veriť stále, alebo aspoň si Vieru neustále obnovovať, alebo verili jeho Obeti, či … potom? Či jeho Obeť (Obeť Boha) brali ako Vykúpenie, ktoré musíme neustále – nielen raz Uveriť a – prijímať a nasledovať Ježiša Krista alebo (možno dokonca ako pozvánku) na ďalšie hriechy? Či si len zapisovali bezduché výroky ich kazateľov, či ho skutočne nasledovali? A čo pre nich znamená nasledovanie Ježiša Krista?

Rimanom 6:23 SSV (Sväté Písmo – katolícky preklad): „Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ – k tomu, ale nie(len) o tom -at 13.50 min, 14.20 min