Viera (Čo je viera) je Pohľad (Čo je Pohľad), ktorý nie je založený a podložený rozumovým dôkazom a priamo ani priamou skúsenosťou s „dostatočnou“ pravdepodobnosťou a odôvodnenou indukciou.
Pramene viery sú:
- Zjavenie / Vnuknutie
- intuícia
- osobná (aj vrodená, aj získaná výchovou napr. v rodine, spoločenskej skupine) náklonnosť k určitému Pohľadu
- výskyt významnej a mocnej udalosti / udalostí bez „dostatočnej“ pravdepodobnosti a odôvodnenia induktívneho posudzovania
- (a bohužiaľ aj) názor a tvrdenie autority.
Viera sa nedokazuje. Správnu vieru nie je možné potvrdiť, dokázať, ani vyvrátiť. Zo svojej podstaty a do dôsledkov, však nič nie je možné s istotou dokázať (Hranice poznania sa strácajú vo viere). Všetko začína vierou (Všetko začína vierou). Viera je základ všetkého.
No čo ak sa mýlim? Nemám žiadnu istotu dôkazu, že verím v skutočné veci.
Aký je spôsob „práce“ s vierou?
- pravá viera musí spĺňať náležitosti Pohľadu (Čo je Pohľad). Je možné povedať, že niektoré články viery sú nevysvetliteľné, teraz alebo vôbec nepochopiteľné a že sú napr. tajomstvom, ale pravá viera musí byť vnútorne konzistentná a vnútorne neprotirečivá
- je možný jedine negatívny „dôkaz“ . Vyvrátenie viery. Je dobré ak stačí jediný výskyt, ktorý vyvracia tvrdenie.
- vieru treba hodnotiť (Hodnotenie ako nástroj) (oi aj keď nie najdôležitejšie, aby prípadná mýlka stála za to) a zdôvodniť. Veriť iba v „správne“, „dobré“ a dôležité veci. To je aj základ nastavenia a postoja k Žživotu a Svetu, základ etiky a morálky a základ úspechu.
- je potrebné uvedomiť si, čo mi moja viera umožňuje (entity Idey Viery – „Načo mi je takáto viera?“ – a zdroje poznania), je veľmi nežiadúce a vedie to k problémom, ak viera nie je stotožnená s našimi cieľmi a neumožňuje naše (bytostné) ciele. Samozrejme chyba môže byť aj v nesprávnych a nevhodných cieľoch a treba prehodnotiť nie vieru, ale ciele, ale toto všetko je potrebné si uvedomiť. Teda nielen (pre nás) „vhodná“ viera nás a naše ciele formuje, ale aj veriť by sme mali (v seba a naše poslanie) v to, čo nás posúva dopredu a umožňuje rásť. Neviem dostatočne zdôrazniť správny výklad a význam slova užitočná, použitý v tomto prípade , preto poviem len, že viera má byť užitočná a použiteľná. Viera funguje (a to je základ Pohľadu).
- veriť treba iba v tie najzákladnejšie veci, všetko ostatné treba logicky odvodiť v reťazci argumentácií a v dedukcii, a(lebo) ukázať empíriu a „dostatočnú“ skúsenosť a pravdepodobnosť – indukcia
- chyby sú nevyhnutné a správne uchopené chyby nám ukazujú veci, vlastnosti a súvislosti, umožňujú lepšie, hlbšie a kvalitnejšie poznanie, rozvíjajú nás, umožňujú nám rásť, posúvajú dopredu spôsobom, ktorý nie je možný iným poznávaním a prežívaním
- Kierkegaardov skok viery – na to, aby si zistil, či je viera oprávnená, je potrebné a nevyhnutné urobiť to. Inak to nezistíš. Skutočné je to, čo funguje (wirklich ist was wikrt).
- ešte raz – bez počiatočnej viery nie je možné nič cielené a zámerné. Zo svojej podstaty a do dôsledkov, nič nie je možné s istotou dokázať (Hranice poznania sa strácajú vo viere). Všetko začína vierou (Všetko začína vierou). Viera je základ všetkého. Viera je nevyhnutná. Bez viery človek nikdy nenaplní svoj potenciál a svoje možnosti.
A teda, čo ak sa mýlim?
A teda čo ak sa mýlim?
A v-čom-sa-mýliš / by-si-sa-mýlil?
Ak skúsený človek stále pochybuje o svojej viere, nie je skúsený.
Aj bez použitia Pascalovej Stávky si však už mal uvedomiť, čo je podstatné. Mal vidieť zemetrasenia, nešťastia, nespravodlivosti, krivdy, …, dostatočne na to, aby pochopil, že to nie je tento Svet, o úspech, ktorého sa má prosiť. Skúsený človek už o svojej viere nepochybuje. Boh má s týmto Svetom plán a zámer, ale človek príde o všetko, čo je na tomto Svete. Bez zbytočného pátosu, na (absolútnom – Súdny Deň – alebo relatívnom – Jeho smrť) konci ostane len jeho Nesmrteľná ľudská duša. Kto v to neverí Všetko je minulosť. Prítomnosť tu bola, ale hneď a zrazu, už nie je. Žiť v prítomnom okamžiku znamená konať. Zažívať prítomný okamžik je, a znamená, spomínať. Na konci nebude nikto, kto by konal alebo kto by spomínal, bude len Tvoja Nesmrteľná duša plačúca a prosiaca o milosť. Alebo ešte horšie, škrípajúca zubami v nespravodlivom hneve.
Viera môže byť dar(om). Dar (hodnoty), ktorý nám dávajú rodičia, spoločnosť, … výchovou. Alebo dar, ktorý je predurčený. Ale prečo všetci nedostatnú od Boha tento dar?
Vieru sprostredkuvávajú jej hodnoty. Hodnoty vieme posúdiť. Teda vieme posúdiť vieru.
Matúš 23:3 SSV: „Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.“, SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad.
Ale život, ktorý človek žije a ak človek nie je hlúpy, tak človeka zmení (Sherlockov otec v Sherlock a Watsonová / Elementary). Ktorý je zmietaný Čo ak, možno len z podstaty, rebelujem proti všetkému? Zaslúžim si
Niekto aj bez toho, aby pocítil Dobre. Skúsený človek vie ako má zhodnotiť vieru, ale čo, ale ak som neskúsený tínedžer? Ktorý sa chce presadiť? Vidí, ako v-živote-„úspešní“ pošliapavajú tieto hodnoty a predsa sa majú dobre. Alebo len chce zažiť život. Zakúsiť život. V podstate som nevinný.
Verím v Osud
Verím v Osud (Čo je Osud).
A Boží zámer Božej Vôle, ktorá stvorila tento Svet. Verím, že Spása, teda Jedno(ta) s Bohom, je Cieľom. Spravil som v živote milión (aj veľkých) hlúpostí. Mal som však (obrovské) šťastie. Niekto je rozumný. Dobré pre neho. Ja som nebol. A predsa som mal šťastie. Dostal som dar. (už dlho, ale povedzme, že) Teraz to viem. (a nielen) Preto nebudem blúzniť, poučovať, špekulovať ani haluziť. Viem, že mnohí nemali to šťastie. Viem, že mnohí majú strašný Osud (Čo je Osud). A ja môžem len povedať, na kolenách s najväčšou pokorou, s úctou k ich utrpeniu a čelom v prachu, že verím, že Ich terajší a časný kríž (Ich predurčenie) bude Ich milosťou a Vašou Spásou v bezčasovej (večnej) Jedno(te) s Bohom.
Tak ako keď rodine, ktorá celý život budovala živobytie, zoberie strechu nad hlavou tornádo, alebo ktorej zoberie základy zemetrasenie, alebo ešte horšie, málokto zotrvá vo viere v tento Svet. Aký význam má pýtať sa v takejto situácii – čo ak sa mýlim? Čo ostáva (opäť nehovoríme o Pascalovej stávke) týmto ľuďom okrem viery? Kto z ľudí im môže zazlievať, že stratia vieru. Môžeme im pomôcť, ale musia znova nájsť Vieru. Že existujú aj iné hodnoty, ktoré nepodliehajú vetru, ani zemi, ani vode, ani ohňu.
Hovoríme „Príď Kráľovstvo Tvoje“ a hovoríme aj o „Božom Kráľovstve“ a aj o „Nebeskom Kráľovstve“. Modlíme sa za neho a prosíme o neho. Bohužiaľ si nemyslím, aj keď by som sa tak rád mýlil, že Svet sa stane „Nebeským Kráľovstvom“. Môžeme ďakovať aspoň za „Božie kráľovstvo“ (Cirkev) a slobody a možnosti a príležitosti, že sa môžeme snažiť. Aj keď verím, že Boží zámer pri Stvorení Sveta počítal s možnosťou „transformácie“ Sveta, Spásu celého Sveta, do „Nebeského kráľovstva“ – človek má slobodnú vieru vieru voliť a konať – ľudia tak nevolia ani nekonajú. Bohužiaľ ani ja, moja vina – „Neuveď nás do pokušenia“.
Nikto nebude (mimo Súdneho dňa) spasený, pokiaľ všetci ľudia nebudú spasení.
Čo ak sa mýlim? Ja verím (po mojom živote) už bez pochybností a moja viera (, ktorá sa nedá ani dokázať ani vyvrátiť) hodnotí (hodnoty). Proste bez akýchkoľvek pochybností verím v tieto hodnoty a že táto viera, hodnotená týmito hodnotami, sú úplným základom Božej Vôle. Nie je to tak, že by sa „zrútil Svet“, keby to nebola Pravda. Je to tak, že vidím svoj Osud. Hľadám a skúmam Svet z tohto Pohľadu. Sú mojim Osudom (Čo je Osud). Kráčam v ústrety svojmu Osudu. Žijem svoj Osud. Kto, ktorý pochopil aspoň základy fungovania tohto Sveta, neverí vo svoj Osud?
A znova – čo ak sa mýlim
Po všetkom, čo bolo napísané – Čo ak sa mýliš? Neplatia hodnoty, v ktoré veríš?