Sila vyplňujúca priestor.

„Druhý spis, v ktorom Kant rozvinul prirodovedecké myšlienky, ktoré ukazovali do budúcnosti, je Physiche Monadologie (Fyzická monadologia). Kant v ňm nadväzuje, ako už ukazuje názov, na Leibnizov pojem monády. Snaží sa bližie určiť podstatu najmenších čiastoček, ktorých pohybom vzniká vesmír. Definuje tuto podstatu ako „silu vyplňujúcu priestor“To teda, čo tvorí podstatu hmoty, jej telesovosť alebo nepreniknuteľnosť, je sila. Neexistuje žiadna „látka“, ale iba sila (energia).“- Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Immanuel Kant, II. Predkritická perioda, 1. Ku Kantovým prírodovedeckým spisom, str. 295.