• „Vnímanie mi neustále ukazuje iba následnosť (post hoc) nikdy príčinnosť (propter hoc). Nikde sa nenájde (vonkajší) vnem oprávňujúci pojem nutného kauzálneho spojenia.“ – Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Filozofie osvietenectva, 4. Hume, str. 271.

Áno. Na „vytvorenie nutného kauzálneho spojenia“ slúžia nástroje racionálneho poznania / poznávania (Zdroje poznania – bod 1.), ktoré spracujú empirické vnemy (a môžu ešte viac …) alebo vnuknutie (Zdroje poznania – bod 3.), ale … . Udalosti sa môžu dokonca môžu odohrávať priamo pred našimi očami a proste vidíme ako sa A pretvára do B, ale – ak sme dôsledný – nemôžeme bez poznania podstaty týchto udalostí tvrdiť, že sa tak stane vždy a teda, že existuje priama či nepriama príčinnosť prerodu A do B.

• „Naše vedenie o prírodných dejoch, o súvislosti medzi vnímanými faktami (čo je obsahom vied) nie je teda prísne vzaté žiadne vedenie. Naše očakávania, že po udalosti A bude nasledovať udalosť B, sa opiera o skúsenosť, že až doteraz B vždy nasledovalo po A. Nevieme, či tomu tak bude aj v budúcnosti, ale veríme tomu. Táto „viera“ je ovšem úplne oprávnená množstvom pozorovaných prípadov.“ – Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Filozofie osvietenectva, 4. Hume, str. 271.

Aj keď, vo väčšine prípadov skutočne pomáha „množstvo pozorovaných prípadov“, vždy sú to nástroje racionálneho poznania / poznávania alebo vnuknutie, ktorých výsledkom je poznanie súvislosti a príčinnosti (kauzality) javov. Dokonca v niektorých prípadoch nástroje racionálneho poznania / poznávania alebo vnuknutie dokážu predpovedať aj kauzalitu bez akéhokoľvek predošlého výskytu prípadu. Áno, sú veci, v ktoré veríme, ale sú veci, ktoré vieme a poznali sme ich nielen matematikou, ktorú jedinú, Hume považuje za istotu („Vedám priznáva Hume plne ich oprávnenosť, matematike ako analytickej náuke v kvantitatívnych vzťahoch našich predstáv dokonca absolútnu istotu.“ – Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Filozofie osvietenectva, 4. Hume, str. 271.)

• „Humova argumentácia nie je namierená proti zdravému ľudskému rozumu …, ale proti dogmatickým filozofom, metafyzikom, ktorí stále prekračujú hranice a predstierajú vedenie tam, kde vedieť nemôžu. Im ale Humov skepticizmus zasadil zničujúci úder. I veľkého Kanta prebudili podľa jeho vlastné doznania Humove myšlienky z „dogmatického spánku“.“ – Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Filozofie osvietenectva, 4. Hume, str. 271.)

Nevidím tu žiadny zničujúci úder skepticizmom. Stačí definovať vieru (Čo je viera) a jej miesto v ľudskom živote a nepredstierať vedenie tam, kde veríme. A viď vyššie odstavec „Naše vedenie …“ viera môže byť aj podľa Huma úplne oprávnená. Naopak. Všetky argumenty Huma v podstate zasadzujú zničujúci úder skepticizmu. Dokonca ukazujú, že sú to práve skeptici, ktorí nevedia nič dokázať, pričom stále hovoria, že jedine dôkaz ich presvedčí.

• „… rovnako ako astronaut, ktorý v bežnom živote neustále hovorí o „vychádzaní a „zapadaní“ Slnka, o jeho „polohe na oblohe, ako by nevedel, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak“ – Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Filozofie osvietenectva, 4. Hume, str. 271.

Bohužiaľ pre Huma, vycházanie a zapadanie Slnka, nie je výsledkom obiehania Zeme okolo Slnka, ale rotáciou Zeme okolo svojej osi. (aktualizácia – neviem, či to skutočne povedal Hume alebo je to chyba autora knihy alebo chyba prekladu, lebo napr. Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, Immanuel Kant, Možnosť matematiky, str. 302: „… priamka je najkratšia spojnica medzi dvoma bodmi …“ – samozrejme najkratšia spojnica medzi dvoma bodmi v klasickej geometrii je úsečka a nie priamka …)

Všetko existuje

Hume nepopisuje Svet správne, pretože nepopisuje všetky možnosti – Ako vysvetľovať Svet

Všetko existuje:

1. A aj B sa s istotou stanú nezávisle od seba
2. A aj B sa s určitou pravdepodobnosťou stanú nezávisle od seba
3. A vedie s istotou do B.
4. A vedie s určitou pravdepodobnosťou do B.

Samozrejme … (nielen) V ekonómii rozoznávame niekoľko chýb v myslení. Jednou z nich je „následne a preto v dôsledku toho“. Neznamená to však, že tvrdíme, že všetko, čo nasleduje – že, nič z toho – nesúvisí s predchádzajúcim a je tvorené výlučne pravdepodobnosťou, že sa daná nasledujúca vec – sama o sebe – objaví bez akejkoľvek súvislosti s predchádzajúcou. Rozoznávame túto chybu a považujeme ju za chybu, ale je jasné, že veríme, že existuje aj reálna kauzalita vecí. Umožňuje nám opakovať, predvídať, plánovať, tvoriť, konštruovať, … veci a udalosti – napr. GPS, let na Mesiac a pristátie na Mesiaci a návrat na Zem, algebra, účinok lieku a medicínskej procedúry, … . Pretože, ak by sme nemali a spochybnili vieru v kauzalitu, …, nič z vyššie uvedeného by nebolo možné.