Zopár viet (bez nároku na presviedčanie, bez potreby vyjadrovať sa ku všetkému, len aby som nezabudol, keď budú relevantné), ku kapitole 10, Otázky mysle – Tézeova loď, Filozofia 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Ben Dupré, str. 40 – 43.

Verím, že človeka robí ním jeho duša. Aj keby niekomu transplantovali mozog iného človeka, so spomienkami uloženými v mozgu iného človeka, stále je to On. A stále by sa mohol rozpamätať na Seba.

Aj keby dokonca bolo možné (čo si nemyslím), ale aj keby bolo možné a niektoré duše si vymenili telá, telesné identity, vždy ostanú tou istou osobou. A mohli by sa spoznať a rozpomenúť sa na seba, a časom sa aj rozpamätali a rozspoznali, tak ako napríklad v Angel Heart, či iných filmoch s podobnou tématikou. Samozrejme cesta k takémuto rozpamätaniu by bola skutočnou cestou v živote spojená s osudom (Čo je Osud) duše každého človeka.

oi Aj preto je ťažko si predstaviť možnosť a realizáciu teleportácie človeka.

Myslím si, že skôr sa mozog so svojou plasticitou a elasticitou, prispôsobí duši a vytvorí si zodpovedajúce štruktúry, ktoré zodpovedajú duši pôvodného človeka (samozrejme so skúsenosťou takéhoto procesu a takejto cesty v Živote), ako by transplatnácia mozgu urobila z pôvodného človeka, človeka transplatnovaného mozgu.

Samozrejme otázka, kde sídli duša a či sa telesná identita stane sídlom duše tela, do ktorého bol mozog transplantovaný alebo sídlom duše transplantovaného mozgu, sa zdá byť nezodpovedaná. Pre lepšie pochopenie – transplantujeme mozog do zvyšeného tela, alebo transplantujeme zvyšné telo k mozgu?

Mozog je špecifický. Ale aj pri transplantácii iných orgánov – napr. thajský film Oko, či pri trasnplantácii srdca, existujú určité úvahy a vykreslenia – fikcie, či už filmové alebo knižné alebo inak medializované, že príjemca orgánu začal zdieľať osud s darcom orgánu a ovplyvňovať osud príjemcu, či obohacovať osud duše darcu. Tieto fikcie majú reálne základy v archetypoch ľudstva (Archetypy), primitívnej mágii, či v magickom myslení napríklad, že zjedením určitého orgánu sa získavali schopnosti nositeľa daného orgánu, životná sila, či dokonca v prípade človeka – jeho duša.

Zrejme duša človeka nie je pevne ohraničená s telom človeka, nevypĺňa telo ako nejaká náplň, ani nesídli napr. v mozgu, je „akoby“ v NEExistencii / v Jedinom Bohu a s telom je spojená určitým „putom“, síce nie v zmysle „pupočnej šnúry“, skôr sa zdá akoby bol tým putom Osud.

Myslím, že odpoveďou sú konkrétne okolnosti a súvislosti a nedá sa pri súčasnej úrovni poznania, to povedať všeobecne a určiť zákonitosti. Záleží na tom, čo je osudom, hlavne Božími Mlynmi a predurčením daných duší. Dokonca je možné, že v danej telesnej identite budú existovať a zdieľať tak osud, viaceré duše. A dokonca, ak darca orgánu môže ďalej žiť, napr. pri transplantácii obličky či pečene či kostnej drene, môže duša určitým spôsobom existovať vo viacerých telách a tak mimoriadne rozšíriť a obohatiť osud duše darcu a je predpokladom, že darcovstvo ovplyní osud viacerých duší súčasne. Takmer vždy je darcovstvo orgánov, (alebo darcovstvo krvi) mimoriadne pozitívne Božie Mlyny pre dušu darcu a rozširuje a obohacuje život darcu a osud duše darcu (okrem možných prípadov darcovstva za peniaze, pokiaľ tieto peniaze neboli použité na pozitívne účely). Zatiaľ mi stačí toto a s určitosťou budeme vedieť až po skutočných transplantáciach mozgu.

Aj tento filozofický problém je pre mňa ďalším dôvodom, prečo verím, že človek má nesmrteľnú dušu, stvorenú na obraz Boží. (so všetkými otázkami, ktoré táto viera prináša – Ako môže „večná“ Duša a smrteľné svety (s malým s) tvoriť Jednú Existenciu / Svet?) oi Aj preto, že mi takáto viera, dáva uspokojujúce a užitočné odpovede. A pretože, čo by inak v neustále sa meniacom, nestálom, umierajúcom a rodiacom sa Svete (ktorý zahŕňa človeka) až do jeho Konca, bolo alebo mohlo byť skutočnou identitou každého človeka?