Osud tvoria Božie Mlyny(Čo sú Božie Mlyny)(dusa a telo) (oi výsledky / dôsledky minulých volieb) a je to dôsledok a zodpovednosť slobodnej vôle človeka (oi napr. aj Prejav a Pohľad) a Božie Mlyny všetkých hierarchicky vyšších entít, ktorých je súčasťou (empirio), Množina „možností“ / „volieb“ (racio)(cast duse, ktorou je duch) a Predurčenie / Údel (viera)(telo)(kríž, ktorý nesieme – pozri aj Čo znamená „vziať a niesť svoj Kríž“ a / oproti „mať sa dobre“, Ešte o ľudskej slobode), pričom je „zmesou“, organickou syntézou všetkých troch častí.
„Bože, daj mi pokoj / pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré nemôžem zmeniť“ – Predučenie / Ǔdel — „silu / odvahu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem“ – Božie Mlyny — „a daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého / spoznal ten rozdiel“ – Množina „možností“ / „volieb“
Mohlo by sa zdať, že Osudom je len Božie Predurčenie / Údel. Ale dôsledky činov a volieb človeka (a jeho predkov – viď nižšie), ľudí, spoločenstiev a vyšších Eentít Existencie sú tak zložité, spletité, poprepájané, vzájomne súvisiace, nie vždy logické a racionálne, „chaotické“ (Čo je Chaos) a často neprehľadné a často ani ten najjasnozrivejší človek nemôže povedať čo je čo, že k nim treba pristupovať ako k Osudu. Dokonca nie vždy máme aj „dobré“ voľby a niekedy musíme robiť aj „ťažké“ rozhodnutia a niesť dôsledky týchto rozhodnutí, aj keď naša Množina volieb bola obmedzená Predurčením a v podstate sme objektívne nemali (z pohľadu Božích Mlynov a ich dôsledkov) „dobré“ voľby. Ale proste musíme konať. Tak či onak. Ale to sa už znova prelína s Predurčením. A to tak vtedy keď veríme v slobodnú vôľu človeka, ako aj vtedy keď veríme v Predurčenosť vo všetkom (v podstate sa treba zaoberať len prípadom slobodnej vôle, pretože keď je všetko predurčené je všetko Osudom automaticky). Napríklad často pri rozhodovaní nedokážeš predvídať a pochopiť dôsledky svojeho rozhodnutia a činu z dôvodu komplexnosti situácie. Napríklad niekedy je „správne“ rozhodnutie rozumom a niekedy je „správne“ rozhodnutie citom a skutočne sa nedá predpovedať kedy ktoré. Napríklad niekto je tuhý fajčiar a dožije sa 100 rokov a niekto … Samozrejme jednoduchá a priamočiara súvislosť medzi konaním a rozhodnutí a následkom takéhoto konania a rozhodnutie nie je Osud.
Osud vo svojej podstate nie je „dobrý“ a(lebo) „zlý“ (Zlo existuje. Predstavme si opak.). Je taký len z naivného a obmedzeného, viac či menej subjektívneho“ľudského“ pohľadu. Je dobré rozlíšiť Zlo – Neľudskosť (evidentne napr. existujú zlí ľudia – na otázku prečo je to tak, keď všetko stvoril Boh je odpoveďou, že človek má slobodnú vôľu, čo dokazuje napr. že Adam s Evou síce boli varovaní, že nemajú jesť zo zakázaného stromu, ale predsa mohli [v zmysle možnosti voľby, nie správnosti] to urobiť a urobili to) a „zlý“ Osud v zmysle „zlého“ teda „neľahkého“ Údelu / Predurčenia. K tomu je možné povedať viacero vecí, žiadna však plne nevystihuje podstatu. Napríklad „Dobré“ a(lebo) „zlé“ má oi časový faktor (toto naivné „ľudské“ hodnotenie platí len v danom okamžiku a je určené kvalitou poznania daného človeka v danom okamžiku a taktiež v danom časovom horizonte (čo je „dobré“ / „zlé“ krátkodobo, nemusí byť „dobré“ / „zlé“ dlhodobo). Samozrejme ani Božie Mlyny, ani časové hľadisko, ani subjektivita / objektivita, ani hĺbka vhľadu, ani individuálne / spoločenské / svetové nie je celou odpoveďou na fenomén zla. Sme súčasťou Božieho (aj keď pre nás nepochopiteľného) plánu a najlepšie je pokorne prijať svoju úlohu na ňom – svoj Údel – Kríž. Nikto nemôže namietať, že je to nespravodlivé, pretože sám Boh sa stal človekom s mimoriadne ťažkým ľudským údelom (prežil to, aby nás spasil) – Ježiš Kristus -, čo je oi kľúčové pre Spásu človeka a ľudí.
prihliadnutím na bod 2. a v zmysle bodu 1. a 2. nemôžeme hodnotiť bytosť výlučne z pohľadu (Čo je Pohľad) jej osudu. Neplatí, že „zlý“ osud je (výhradne) výsledkom zlého (nemravného, nespravodlivého, …) konania a činov bytosti a že bytosť so „zlým“ osudom je zlá a zavrhnutia-hodná a opovrhnutia-hodná a že „zlým“ osudom pyká za svoje zlé úmysly a konanie a za svoje „hriechy“. Aj keď !možno! áno (Božie Mlyny)!
„Zlý“ osud môže byť výsledkom predošlého nerozumného, nepredvídavého krátkodobého, … rozhodovania a konania bytosti v minulosti, ktoré síce nie sú vo svojej podstate „morálne“ závadné, ale ktoré nás dostalo do situácie, kde nemáme „dobré“ možnosti, a ktorá proste vylúčila „dobré“ možnosti konania a voľby s súčasnosti, prípadne ktoré viedli do „slepej uličky“. Každým rozhodnutím, teda voľbou nejakej možnosti, zároveň nejaké možnosti vylučujeme / zavrhujeme a iné otvárame. Rozumným rozhodovaním a konaním, dokonca už aj na úplne elementárnej Svetskej úrovni, sa človek môže vyhnúť niektorým, možno mnohým trápeniam a „uľahčiť“ si cestu k spáse a rozšíriť Množinu „možností“ / „volieb“. Veľa uvodzoviek, ale nemám inak správne slová a tak aspoň čo najviac približujem, čo mienim. Napr. 7 dobrých rokov a 7 zlých rokov (keď si v dobrých rokoch neodložíš na zlé roky, čo Ti iné zostane, ako zlé možnosti?), v lete a skorej jeseni si pripraviť drevo na zimu, udržiavať čo najviac v rámci osudu dobré vzťahy s „dobrými“ (teda takými, ktorí vo všeobecnosti nepáchajú zlo) ľuďmi, ktorí Ti potom pomôžu (samozrejme úprimne a NIE vypočítavo a nielen preto, aby Ti pomohli)(napríklad tu je Osud v tom, že nemôžeš predvídať, či Ti skutočne pomôžu a nemusí to byť Božie predurčenie, ale jednoducho oni sami nebudú mať, alebo budú mať prekážky, ktoré spôsobili …) , vedieť povedať už na začiatku NIE „zlým“ ľuďom, …
Taktiež „zlý“ osud môže byť výsledkom doby a všeobecnej situácie v hierarchicky vyšších entitách a Božích Mlynov hierarchicky vyššej entity – komunity, sveta, …, ktoré združujú bytosti na úrovni tejto hierarchie, napr. „obete doby“ a pri inej existenčnej situácii by neboli.
Opäť a taktiež a hlavne „zlý“ osud bytosti môže byť naplnením Predurčenia a Božieho zámeru tejto bytosti pri Stvorení Sveta / Existencia (Čo znamená „vziať a niesť svoj Kríž“ a / oproti „mať sa dobre“), ktorý je súčasťou (pre nás nepochopiteľného) Božieho plánu a má oi napr. slúžiť ako príklad, dôkaz, čo chcel Boh vyjadriť a ukázať a prejaviť alebo umožniť, aby sa nejaké dôsledky v Existencii stali. Mávnutie motýlich krídel môže spôsobiť hurikán na druhom konci sveta. „Nezhrešil ani on, ani jeho predkovia [tak, aby si ‚zaslúžil‘ narodiť sa slepý – Exodus 20:1-17 SSV – samozrejme tón a formulácia je poplatná dobe, na ilustráciu oproti tomu viď Evanjelium podľa Jána 13 kapitola – taktiež inde Príkazy a Zákazy – ‚Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.‘], ale na ňom sa prejavila vôľa Božia“. Takýto „zlý“ osud, ktorý je výsledkom Božieho Predurčenia a Zámeru bude odmenený inak ako svetsky a riadi sa inou (Božou) spravodlivosťou ako je svetská spravodlivosť Božích Mlynov. Bez zbytočného rozhorčenia a rozhorčovania sa nad „nespravodlivosťou“ takéhoto Predurčenia a „nespravodlivosťou Boha“ a pocitou ublíženia a pocitov, že je taký osud osudom „obete“ a využívaním Predurčenia na „dokazovanie“ niečoho, stačí povedať, že je to pre nás nepochopiteľná Božia Spravodlivosť. Čas uplynie. Trápenie pominie. Odmena je Večná. „Nehľadajte odmenu v tomto živote, ale vo Večnom Živote.“. Ťažké životné Predurčenie uľahčuje a(lebo) umožňuje Božiu Milosť (Božiu Milosť môže získať ktokoľvek a kedykoľvek). Je mi však jasné, že pre niektorých je takáto viera neprijateľná.
Nateraz posledným dôvodom „zlého“ osudu, ktoré nie je výsledkom zlých Božích Mlynov, je odmietanie a vyhýbanie sa utimatívnemu Poznaniu, ktoré je výsledkom Božieho vnuknutia a Zjavenia a konaniu na základe tohto Poznania – napr. Jonáš. Opäť platí predošlé „Nehľadajte odmenu v tomto živote, ale vo Večnom Živote.“ Veľmi dôrazne treba povedať, že nie všetko, čo nám napadne z ničoho nič je Božím vnuknutím a zjavením a neexistujú všeobecne platné kritéria na posudzovanie a dokazovanie, čo je a čo nie je Božím vnuknutím a Božím Zjavením a čo ním nie je. Proste (a neostáva nám nič iné) treba žiť svoj život úprimne a poctivo a pokorne prijímať dôsledky svojich myšlienok, rozhodnutí, konania a činov a svojich omylov a hlavne poučiť sa z nich a neopakovať ich z nepoctivých dôvodov a žiť svoj Osud.