Svet je stroj. Každá Akcia vyvoláva Reakciu. Božie Mlyny (Božie Mlyny vs Karma) sú Entita / entita spravodlivosti v Jednej Existencii. Je súčasťou Osudu (súčasťou Osudu je okrem Akcie-Reakcie aj Božie Predurčenie a množina „Možností“ / „Volieb“, ktoré má v danom okamžiku človek [proste niekedy nemáš možnosť „dobrej“ voľby] a v podstate každá bytosť [entita, ktorá má možnosť konania]). Jej podstatou je základná svetská (nie Božská) spravodlivosť, Zákon príčiny a následky, Zákon akcie a reakcie, fyzikálne / duševné / duchovné zákony. Táto svetská „spravodlivosť“ je slepá a neúprosná (aj keď nie je jedinou silou vo Svete)(Božie Mlyny vs Karma).
Ako súčasť Osudu / osudu, ktorý (osud) je jediným skutočným majetkom, ktorý Bytosti v Jedinej Existencii majú, ktorý v podstate umožňuje existenciu / život Bytostí. Ak by si splatil všetky svoje „dlhy“ v tejto Existencii, tak by si dosiahol prvý stupeň vyslobodenia (!nie Spásy) (Vyslobodenie, Vykúpenie a Spása, 3 stupne vyslobodenia zo Sveta) a prestal by existovať dôvod tvojej existencie. Boží Súd a Spása, 3. odstavec za slovami „… Druhým Vatikánskym Koncilom …“. Matúš 5:26 SSV: „Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“ – SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad. Tým v žiadnom prípade nechcem povedať, že Spása je výsledkom tvojho snaženia (Kresťanstvo a nasledovanie Ježiša Krista je jedinou cestou k vykúpeniu z hriechov a spáse).
Božie Mlyny sú „surový“ zákon akcie a reakcie a takto bol svet Stvorený. Je to spôsob fungovania Sveta. Špecificky pre živé organizmy a hlavne človeka a z pohľadu živých organizmov a najmä človeka majú Božie Mlyny ešte ďalší, hlbší význam – účelom Božích Mlynov primárne nie je trestať alebo odmeňovať, aj keď sa to ako trest alebo odmena pre konkrétneho človeka alebo konkrétnej skupiny ľudí v danom okamihu javí. „Možno použiť grécke slovo „disciplina“ (náuka)“, ako uviedol Aurelius Augustinus (sv. Augustín) ako uvedené v Antológia, Patristika a scholastika, str. 63 celkom hore, Aurelius Augustinus, O trojici kniha XIV, Úvod, Definícia múdrosti – „… termín, ktorý akiste pochádza z latinského discere (učiť sa) … Slovo disciplina sa však obyčajne používa v inom zmysle, a to na označenie zla, ktoré pre svoje hriechy podstupuje každý človek s cieľom napraviť sa. Práve preto sa v Liste Hebrejom píše: „Ktorého syna by otec nepodroboval disciplíne? Tento zmysel je ešte jasnejší v nasledovnej pasáži z toho istého listu: „Pravda, každá disciplína v prítomnosti sa zdá byť nie radostná, ale krušná, neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila“.