Zvykneme sa pozerať na množinu ako niečo statické. Pozostávajúce z jasne oddelených, vzájomne neprepojených a osobitných statických prvkov, ktoré spája iba určitá spoločná vlastnosť, prípadne určité spoločné vlastnosti. Pozri aj Rozdeľ a vládni.

Operácie sú definované a vykonávajú sa iba medzi množinami (zjednotenie, prienik, doplnok, rozdiel, … – https://dai.fmph.uniba.sk/courses/dm2/1112ls/prednasky/doc/ch_s_op.pdf) nie medzi prvkami množín

Množina ako interprvok (interpersonálna) vs množina ako kolektív prvkov – Na hraniciach filozofie a vedy, Ján Bodnár, Filozofia a ambície modernej vedy, Integračné procesy vo vede a vedeckom poznaní, str. 83 – 84

Redukcionizmus – „… nie je rigidný postup, vysvetľujci jednu pevnú myšlienkovú množinu prostredníctvom pevnej myšlienkovej roviny nižšej úrovne, ale že ide o dynamické interaktívne dianie, pretvárajúce pojmy obocho úrovní tak, ako sa rozvíja poznanie. … Skôr ako sa objavia presvedčivé pokusné výsledky, ktoré budú vyžadovať zmeny nášho postoja, bude tiež jediným rozumným postupom. Všeobecná filozofická argumentácia proti redukcionizmu na to nestačí“. (Věda hledá duši, Francis Crick, Mladá fronta, 1997, 18) – Na hraniciach filozofie a vedy, Ján Bodnár, Od redukcionizmu k interakcionalizmu, Všeobecné črty redukcionizmu, str. 110) – ďalej: „Najčastejšie sa uvádza ako myšlienkový postup, podľa ktorého zložiejšie, komplexnejšie útvary, či štruktúry skutočnosti možno skúmať a objasňovať na báze nižších, menej zložitých útvarov, či štruktúr. V inej podobe sa redukcionizmus chápe ako postup umožňujúci skúmať a objasňovať celok na báze jeho častí, resp. interakcií medzi týmito časťami.“

• redukcionizmus – môžeme definovať Pohľady na Systém ako redukované Množiny a tak umožniť redukcionizmus Systému na Množinu Prvkov? Teda v podstate, že jednotlivé Pohľady (množiny Pohľadov) budú riešiť otázku, že výsledok (systém) je viac ako súčet prvkov / častí? Ako však zabezpečíme a vôbec možné zabezpečiť úplnosť danej množiny pohľadov? Zasa – množina pohľadov, ktorých množinu-definovanujúca množinová charakteristika jednotlivých prvkov množiny (jednotlivých pohľadov) teda hierarchicky najvyšší cieľ (čo chcem dosiahnuť) rozvinúť na úplnú množinu, teda ktorá obsahuje všetky možnosti, hierarchicky nižšie ciele-pohľady. Veľa závisí od definovania nášho cieľa (toho čo chcem dosiahnuť) Je možné tak definovať, aby sme mohli zabezpečiť jej úplnosť?

• dá sa množina zapísať ako Entita, je množina Entitou pre hierarchicky nižšie Entity a entity, podobne ako objekt v objektovom programovaní s jeho vstupmi / výstupmi, konštantami, premennými, ale hlavne metódami ? Hierarchicky vyššie Entity dedia metódy hierarchicky nižších Entít a môžu mať ďalšie metódy. Existujú metódy hierarchicky , ktoré vznikli vývojovo, organicky a príčinne a možno nevyhnutne z metód a premenných hierarchicky nižších Entít?
• týka sa to aj Stvorenia Sveta a Stvorenia nových Eentít, ktoré predstavujú taký kvalitatívny skok a obsahujú tak kvalitatívne „odlišné“ a nové metódy, že nemohli vzniknúť vývojom a museli byť stvorené, aj v prípade viet – matematika -> fyzika -> chémia -> biológia -> humanitné vedy — rozpustiť chémiu a biológiu vo fyzike???

• encapsulácia

????naštuduj Frye

Klasické jednoduché množiny

Matice a ich operácie ako množiny

Jazyk, pojem, slovo ako množina / množiny

podstatné meno – sloveso …, pojem …, synonymá …, homonymá …, metafory …, hyperboly …, oxymorony …, …

pojem, veta, definícia, odsek …, článok …, …

Množiny ako systémy a systémy ako množiny

EEntity ako množiny, entity ako množina, Entity ako množiny entít

• Všetky entity sú množiny jednej hierachickej vetvy Entít

Transformácie a množiny

????Ďalším možným pohľadom je Vektor. A ešte ďalším možným pohľadom sú Komplexné čísla.