Prečo je dôležité v modlitbe Otčenáš – „Neuveď nás do pokušenia“? Je to inak povedané – „Neskúšaj nás“, pretože sa bojíme skúšok a zlyhaní?
Pozri aj – Životné skúšky.
Jób
Strašnou skúškou a pokušením (prekliať Boha) bol príbeh Jóba.
Ťažké rozhodnutia
- v Úvod do existenciálnej filozofie a etiky Sorena Kierkegaarda, Milan Petkanič, Náboženské suspendovanie etiky, str. 40 – 41: “ Abrahám je …vo svojom živote postavený pred desivú skúšku spočívajúcu vo voľbe medzi božským a ľudským: má obetovať Bohu svojho jediného a toľko milovaného syna Izáka. Abrahámov príbeh, opísaný v starozákonnej knihe Genezis sa nám javí so všetkou hrôzou a zároveň prekračuje akékoľvek naše mravné rozvažovanie. … v rozhodnutí obetovať ho prekračuje všetku ľudskú cnosť, koná proti nej samej a paradoxne sa mu mravnosť stáva dokonca pokušením.“
- tehotná matka, ktorá má rakovinu (a ani potrat jej nezaručuje prežitie) vs život plodu (a možno sa dieťa ani nenarodí, pretože matka môže zomrieť na rakovinu ešte pred pôrodom)
- vo Filozofia, 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Ben Dupré, 20 – Konanie a nekonanie, str. 80: „Voda už siaha jaskyniarom po pás a rýchlo stúpa. Ak nebude záchranný tím rýchlo konať, osem mužov do pol hodiny zomrie. Čo však môžu záchranári robiť? Nedokážu dostať tých mužov načas von z jaskyne, a nemôžu ani zastaviť prúd vody: jedinou možnosťou je odkloniť tok do menšej jaskyne, ktorá sa nachádza hneď vedľa. No práve tam sú uväžnení ďalší dvoja jaskyniari, ktorí sa oddelili od hlavnej skupiny: sú tu úplne v bezpečí a trpezlivo čakajú, kým ich vytiahnu. Odklonením toku vody by sa malá jaskyňa za pár minút zaplavila a tí dvaja muži by sa v nej okamžite utopili. Čo majú záchranári urobiť? Zostanú nečinne sedieť a nechajú tých osem mužov zomrieť alebo zahránia ich životy za cenu životov dvoch ich kamarátov?“. Koniec citátu. Aby bola situácia úplne jasná – nie je vôbec isté, že tých ôsmych zachránia, ale je isté, že sa tí dvaja utopia.
- ešte zreteľnejšie pokušenia – vo Filozofia, 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Ben Dupré, 47 Väžňova dilema, str. 188: „Dohoda znie priznáte sa a budete svedčiť proti vášmu kamarátovi – on pôjde na 10 rokov sedieť a vy môžete odísť.“ Gordon vedel, že by ho tak či tak mohli na jeden rok poslať do basy za to, že mal pri sebe zbraň, ale nemajú dosť dôkazov, aby mu prišili lúpež. Háčik bol v tom, že zároveň vedel, že rovnakú dohodu ponúkli aj Tonymu, ktorý sedel vo vedľajšej cele – ak sa obaja priznajú a navzájom sa obvinia, každý z nich dostane päť rokov. … Dajme tomu, že Tony bude ticho, potom by bolo najlepšie, keby … ho udal … Keby sa rozdohol udať aj on mňa, stále by bolo najlepšie priznať sa, svedčiť proti nemu a dostať päť rokov – v opačnom prípade, keď budem ticho, dostanem 10 rokov. … No keby ani jeden z nich nič nepovedal, každý by dostal len jeden rok …“
- vo Filozofia, 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Ben Dupré, 49 Záchranný čln Zem, str. 196: „V našom záchrannom člen sedí povedzme 50 ľudí. … v člen je miesto ešte pre 10 … v okolitej vode pláva(ť) ďalších 100 ľudí, ktorí úpenlivo prosia o prístup na náš čln alebo pomocnú ruku …
- …
Pokušenia ako porušenia zákazov a príkazov
Aj keď samozrejme slovo pokušenie a akt pokušenia má svoj vlastný, jasný a zrozumiteľný význam a je jednoznačne vyžadované neporušiť zákazy a príkazy (Príkazy a Zákazy) pre nesprávne dôvody, chtíč, potešenie a nutkanie a… . Tu je zodpovedné a správne konanie jasné, zrozumiteľné a jednoznačné. Ale dokonca aj tu, v úplne zrozumiteľných situáciach si často ospravedlňujeme a racionalizujeme prípadné zlyhanie a podľahnutie svojimi „dôvodmi“ a „vysvetleniami“ a pridávame ďalšie zlyhanie – klameme (samých seba). Často sme zaslepení aj pýchou. Ale tu pomerne ľahko a skoro vedie „skúška“ ku svojim dôsledkom a výsledkom. A pri správnom živote je nám naprospech a dokonca aj zlyhanie pri správnom prístupe nám umožňuje odhaliť naše slabiny, mocnieť, zlepšiť sa a prekonávať sa. Modlitba je síce viac ako prosba, je to rozhovor s Bohom, ktorý však obsahuje aj prosby. Jednou z prosieb, ktoré Otčenáš obsahuje je „neuveď nás do pokušenia“. Myslím ale, že „pokušenia“ z prvej vety tohto odstavca, nie sú tie, o ktoré máme prosiť, aby nás do nich Boh neuviedol. Tieto skúšky sú tu pre nás a naše dobro, Boh vie, čo je v našich srdciach. Sú príležitosťou na rozvoj, napredovanie a zdokonaľovanie.
Pokušenia pri ťažkých rozhodnutiach
Ale čo pri horeuvedených situáciách / príkladoch ťažkých rozhodnutí – 1 …, 2 …, 3 …, …? Pri takýchto ťažkých rozhodnutiach nie sú pokušenia také zreteľné a jednoznačné. Príkazy a zákazy (Príkazy a Zákazy) nám neposkytujú jednoznačný návod na riešenie. Tak ako sa strelka kompasu vychýli k neviditeľnej sile magnetu, tak je naša voľba pri takýchto ťažkých neriešiteľných rozhodnutiach výsledkom našich „neviditeľných“ a „nepoznaných“ názorov, dôvodov, túžob, tendencií a celej našej existencie. Pokušenie a pokušenia v týchto prípadoch sú hlboké, nepoznané a škodlivé a temné. Prejavujú sa ako viac-či-menej uvedomelé parametre rozhodnutia, ktoré si vyberieme a hodnoty parametrov, ktorými sa pri rozhodnutí budeme riadiť.
Založenie našich rozhodnutí na pravdepodobnosti(ach), „hodenie mincou“ alebo prenechať rozhodnutie niekomu inému alebo niečomu inému, vôbec nie je riešením. Je to pokus o útek pred zodpovednosťou, čo je jednoznačné zlyhanie a neprípustné zjednodušovanie a zľahčovanie a hrubé znehodnocovanie situácie. Keď sa takéto situácie týkajú Teba, keď sa vyskytnú v Tvojom živote, Ty musíš urobiť rozhodnutie a musíš žiť s tým rozhodnutím.
Zodpovednosti sa nemôžeš zbaviť. Môžeš hovoriť, že si „umývaš ruky“ ako Pontius Pilát, ale zbytočne. Pravdepodobnosti sa nedajú objektívne správne vyrátať. Aj keď rozhodnutie prenecháš inému, zodpovednosť stále nesieš Ty a pritom strácaš a vzdávaš sa kontroly nad svojim životom. Najhoršie je prenechať to na náhodu („hodenie mincou“).
Až naša nesmrteľná duša, keď príde jej čas, zreteľne pozná, čo nás viedlo k takému alebo inému ťažkému rozhodnutiu. Toto sú najnebezpečnešie pokušenia. A nie sú vôbec ospravedlniteľné svojou ťažkosťou. „Trest“ za ne príde rovnako. Tak ako to ukazuje napr. ruský film Stalker (1979), réžia Andrej Tarkovskij, keď stalker ide do Zóny s úmyslom vrátiť bratovi život a vráti sa späť zo Zóny rozprávkovo bohatý, ale brat nežije. A on zistí, čo si vlastne praje. Že si vlastne praje viac bohatstvo ako život svojho brata.
Panebože, uchráň nás pred uvedením do takých volieb a pokušení. Preto je také dôležité prosiť – „Neuveď nás do pokušenia„.