Áno, na svete je veľa zla a utrpenia. Ale nie je všetko utrpenie ako učí budhizmus a nemáme sa od sveta ani odvracať. (už) Vo svete je veľa dobrého a veľa šťastia. Malých aj veľkých vecí. Ale (opäť) nepopierateľne je vo svete veľmi veľa utrpenia (a zla a „nespravodlivosti“) (môže sa nám zdať, že až príliš).

Cestou kresťanstva podľa mňa nie je sústrediť sa na utrpenie a zdôrazňovať utrpenie. Cestou kresťanstva je vízia šťastia a radosti v Jednote s Bohom. Možno až na konci vekov. Ale raz to príde.

Ak si šťastný, tak buď pokorný a vďačný, lebo to nie je samozrejmosť. Ak trpíš, neuzatváraj sa do tohto utrpenia. Nepovažuj ho za niečo konečné. Namiesto toho sa treba sústrediť na túto víziu šťastia a radosti Jednoty s Bohom. Aj evanjelium znamená radostná správa. Nes ju pred sebou ako lampáš, ktorým si svietiš na cestu a ktorý ťa vedie po úzkej cestičke v tme a temnotách. Ako uvedené v Úvod do existenciálnej filozofie a etiky Sorena Kierkegaarda, Milan Petkanič, 6.2. Zúfalstvo ako choroba ducha, str. 62: „Totiž každý človek, nech je už v duchovnom zmysle akokoľvek zúfalý a nech sú jeho životné okolnosti akokoľvek nešťastné, má vo svojom živote vždy po ruke istú nádej – protijed na duchovnú toxicitu zúfalstva: vieru.“

To všetko hovorím s absolútnou pokorou pred utrpením, ktoré môže byť vyslovene a doslova neznesiteľné.