Kedže mám viacero kvetináčov s bylinkami a koreninami a chcem ich mať max bio, mnohé sú umiestnené v pre ne nepriaznivých podmienkach teda aspoň výživu by potrebovali ideálnu, popr. prispôsobenú nedostatkom alebo nadbytkom, kt. musia čeliť a zohľadňujúcu tieto nepriaznivé podmienky, mnohé sú umiestnené vo vnútri a dokonca v obytných priestoroch a teda chcem, aby sa neuvoľňovali zo substrátu do vzduchu škodlivé a nepriaznivé látky (napr. metán, amoniak, …) potrebujem čisto prírodné efektívne hnojivo.
Podľa návodov z mnohých infozdrojov som stĺkol do plastovej vane žihľavu, zalial vodou a zaťažil kachličkami. Vaňa je umiestnená v záhrade v ústraní na tienistom mieste. Vaňu som prikryl hrubou priesvitnou fóliou, aby do nej nepršalo a tak nepretekal vzácny roztok von z vane bez úžitku. Po niekkoľkých dňoch začala vaňa veľmi smrdieť aj na väčšiu vzdialenosť, najprv ako v bachore prežúvavca a neskôr ako v kravskej maštaľni s intenzívnym chovom. Po niekoľkých ďalších dňoch zápach ustúpil, ale po odkrytí obsah vane naďalej smrdí. Po čase sa na povrchu vytvorila vrstva kvasiniek. Pridal som tekuto pevnú usadeninu z dna / pod-a-v štrku akvárií.
Cieľom je fermentovať časti rastlín, vytvoriť hnojivo a tak poskytovať hnojením hnojeným pestovaným rastlinám:
- minerály a stopové prvky v biologickej forme, ľahko vstrebatelné a prístupné (napr. borákovité – borák, kostihoj, mrkva, …),
- dusíkaté látky (žihľava, …), fosfor (slepačince, …), draslík (…),
- prebiotiká, najmä pre mykorízne huby, ale celkovo pre bióm v pestovateľskom médiu, alebo na listoch, v pazuchách stoniek a stonkách a v kvetoch pri hnojení na list
- probiotiká – bióm v hnojive obohacuje a zväčšuje bióm v pestovateľskom médiu (substrát, gél, roztok, …) a aj bióm rastlín, najmä na povrchu koreňov a v koreňových štruktúrach, ale aj na listoch, v pazuchách stoniek a stonkách a v kvetoch pri hnojení na list
- ľahko vstrebateľné hotové postbiotiká, vzniknuté pri fermenácii rastlinných častí biómom vo vani pre priamu výživu hnojených rastlín (teda už hotové biomatické produkty, nie NEpriamo poskytovaním výživy biómu alebo samotný bióm) .
Najmä sa obávam, že takto pripravené tekuté hnojivo bude (veľmi) kyslé, čo nie je vhodné pre mnohé rastliny. Rozmýšľam, že ho zneutralizujem jedlou sódou bikarbónou, ale neviem, či takouto reakciou nezničím potenciálny prínos fermentovaného tekutého hnojiva, či dokonca neurobím z daného hnojiva naopak jed pre rastliny a bióm rastlín a pestovateľského média.
Taktiež by som prípravu domáceho tekutého hnojiva chcel spojiť s využitím vody z akvárií a nevyužitého či nevhodného odpadu zo záhrady a kuchyne pre mulčovanie, kompostovanie či zelené hnojenie, či už z dôvodu prenášania choroboplodných zárodkov a škodcov v rôznych štádiach vývinu, buriny s koreňami a(lebo) semenami, …. Fermentácia by vyriešila všetky tieto problémy. Nie som však úplne presvedčený / rozhodnutý, či predsa len, je to zvýšené riziko roznášania nákaz pri manipulácii, …, zvýšená prácnosť, požiadavka na investície do nádob a pomôcok na fermentáciu a a v podstate to zrejme nestojí za to, lebo prínos je nedôležitý. Ide iba o dobrý pocit.
Po doterajších skúsenostiach so zápachom, zrejme budú musieť byť fermentačné nádoby umiestnené celkom vzadu v záhrade v ZA, a materiál z VT a tekuté hnojivo do VT prenášané v nádobach.