Múdrosť je prejavom nesmrteľnej ľudskej duše človeka v Stvorení / Svete /. Je prejavom Ducha Svätého. Múdrosť je tiež prostredníctvom nesmrteľnej ľudskej duše odrazom Boha v človeku (ktorý je stvorený na Boží obraz). Múdrosť je tiež jednou z charakteristík a atribútov Boha, ktoré sa prejavujú v Stvorení, a ktoré človek dokáže poznať (hoci nemôže poznať Boha v celku, v jeho Jednote) zo Stvorenia (Obraz a Meno Boha). Príkladom môže byť napríklad evolúcia v Stvorení, ale podobných prípadov, keď môžeme vidieť Múdrosť Boha v Stvorení a tak ho (hoci iba čiastočne „spoznávať“) je viacero, ak nie veľa.
Múdrosť je Eentita.
Základná múdrosť kresťana je vytýčená 7 hlavnými cnosťami (https://sk.wikipedia.org/wiki/Sedem_cnost%C3%AD) a 7 smrteľnými hriechmi (https://sk.wikipedia.org/wiki/Sedem_hlavn%C3%BDch_hriechov) a širšie a presnejšie: Katechéza – Poučky (Katechéza – poučky). Vedú k „správnemu“ životu (viď odstavec Tézy zahrňujúce múdrosť).
Zoznam siedmich cností
- Pokora (lat. humilitas)
- Štedrosť (lat. liberalitas)
- Dobroprajnosť (lat. humanitas, charitas)
- Trpezlivosť (lat. patientia)
- Cudnosť (lat. castitas)
- Striedmosť (lat. frenum)
- Činorodosť (lat. industria)
Sedem smrteľných hriechov
je podľa rímskokatolíckej tradície sedem hriechov, ktoré sú zväčša pôvodom ďalších hriechov. Sú to:
- pýcha (lat. superbia)
- lakomstvo (lat. avaritia)
- závisť (lat. invidia)
- (zlý) hnev (lat. ira)
- smilstvo (lat. luxuria)
- obžerstvo (lat. gula)
- lenivosť (lat. acedia)
Tézy zhrňujúce múdrosť
Aj keď pod nasledovnými jednotlivými bodmi veľmi často a možno takmer vždy, myslím niečo iné a diametrálne s budhizmom rozchádzam (Kaskáda Lásky), ako tézy zhrňujúce múdrosť, sú podľa mojich súčasných poznatkov, dobre uvedené v budhistickej Ušľachtilej osemčlennej ceste (https://www.javorie.com/stranka/uslachtila-osemclenna-cesta). Ako deviaty, desiaty a jedenásty bod, ktoré som pridal, je správna viera (aj keď budhizmus zrejme považuje správny názor za správnu vieru – viď nasledovný odsek o budhizme – pre mňa je viera niečo iné a aj moja viera je od toho diametrálne odlišná od každej zo Štyroch vznešených právd budhizmu – (Kaskáda Lásky), správne myslenie a správne cítenie:
- správny názor (sammá ditthi),
- správny zámer / rozhodnutie (sammá sankappa),
- správne rozprávanie (sammá vača),
- správne konanie (sammá kammanta) – Miluj a rob čo chceš – sv. Augustín,
- správne živobytie (sammá ajiva),
- správne úsilie (sammá vayama),
- správna všímavosť (sammá sati),
- správna koncentrácia (sammá samadhi)
- správna viera – pridané k Ušľachtilej osemčlennej ceste
- správne myslenie – pridané k Ušľachtilej osemčlennej ceste
- správne cítenie – pridané k Ušľachtilej osemčlennej ceste
Osemdielna cesta spolu zo štyrmi pravdami patrí k esenciálnym náukám buddhizmu. Štyri pravdy tvoria doktrínu, teóriu, pramení z nich porozumenie. Osemčlenná cesta sa dá opísať ako komplementárny doplnok, ktorý tvorí praktickú časť, disciplínu a volá po praxi. Spolu vytvárajú unikátny komplex dhamma-vinaya, čiže doktrínu-disciplínu. … Posledná, štvrtá pravda je samotná osemčlenná cesta a prvý faktor osemčlennej cesty je správne porozumenie štyroch ušľachtilých právd. Jedno bez druhého nie je úplné. Toľko budhizmus. Pre mňa však nie sú budhistické štyri pravdy vôbec pravdivé – moja skúsenosť je úplne inách diametrálne odlišná – nie sú pre mňa podstatné, či dôležité, či určujúce a vôbec sa nepozerám na Svet, ktorý je pre mňa Stvorením takto, a ani vôbec blízko k tomu a už od začiatku prvý z ôsmych bodov / téz pre mňa znamená úplne niečo iné ako v budhizme a moja viera je od Štyroch vznešených právd budhizmu diametrálne odlišná. Ako začiatočný bod, z ktorého výjdeme, ako pomenovania / nadpisy / tézy, čo obsahuje múdrosť, je však Ušľachtilá osemčlenná cesta budhizmu výborná.
Ďalší Pohľad na Múdrosť
Ďalší podstatný Pohľad (Čo je Pohľad) na Múdrosť zasa najlepšie popísal sv. Tomáš Akvinský: „Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.“ (Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/35916-svaty-tomas-akvinsky-boze-daj-mi-pokojnu-mysel-aby-som-prijal-veci-k/)
Vzťah múdrosti, vzdelania, inteligencie a poznania
Múdrosť nie je inteligenciou ani vzdelaním (príkladom môžu byť fachidioti), aj keď inteligencia a aj vzdelanie môžu viesť k Múdrosti. Inteligencia môže niekedy pripomínať a „hrať“ sa na Múdrosť, dokonca aj zvieratá, hoci nemajú Dušu, môžu svojim správaním pripomínať človeku múdre správanie, ale vždy ide iba o inteligenciu (ktorá je myslenie a pamäť a ako taká je funkciou Tela [Prečo je myslenie „funkciou“ tela a nie duše]) alebo sú to pudy a inštinkty a výsledky pudov a inštinktov získaných v procese evolúcie, ktoré – ako uvedené v úvode – sú jedny z prípadov, keď môžeme vidieť Múdrosť Boha v Stvorení a tak ho (hoci iba čiastočne „spoznávať“) je veľa.
Poznanie môže viesť k Múdrosti, ale múdrosť môže byť napríklad aj strategická a taktická a opierajúca sa o všeobecné zásady Múdrosti bez Poznania konkrétnej aplikačnej oblasti. A taktiež múdrosť človeka, podobne ako u zvierat v predchádzajúcom odstavci, môže byť výsledkov pudov a inštinktov získaných v evolúcii, ktoré sú výsledkom Múdrosti Boha, uvedej v úvode článku, danej do Stvorenia.
Je Múdrosť vždy pravdivá?
Múdrosť je vždy pravdivá a správna a z pohľadu Boha je múdre a teda správne konanie (4. – viď Ušľachtilá osemčlenná cesta hore) a správne rozprávanie (bod 3. – viď Ušľachtilá osemčlenná cesta hore) je vždy pravdivé. Bez obhajovania lži musím však povedať, že existujú tri prípady klamstva, kedy aj ja klamem a klamal by som a nemám na to žiadnu obhajobu a neviem, čo s tým mám robiť:
- „biele lži“ – https://vosveteit.zoznam.sk/najcastejsie-klamstva-su-takzvane-biele-lzi-preco-ludia-nehovoria-pravdu/
- prospechárske !zdanlivo! nedôležité, nepodstatné lži, a !zdanlivo! neškodné lži, opäť – prospechárske, aj keď sa !zdá!, že sú neškodné a !zdá! sa, že sú múdre a(lebo) efektívnejšie a(lebo) zjednodušujú situáciu, zdôrazňujem „zdá sa“
- lži z dôvodu vyššieho princípu – Kde a kedy by mi klamať stálo za to alebo scéna z Bedárov Viktora Huga, keď kňaz klame, že podaroval trestancovi Jean Valjeanovi strieborný riad, ktorý mu Jean Valjean predtým ukradol …
Pravdou, o ktorej nepochybujem je, že každá lož / každé klamstvo (aj keď sa zdá byť neškodná, uzavretá a bez dôsledkov) zahmlieva oko múdrosti človeka a deformuje Pravdu a správny Ppohľad človeka na seba a na Svet / Stvorenie a je prvým alebo ďalším krokom (ktorý vedie opäť k ďalšiemu kroku) späť do zmätku a labyrintu na ceste k Múdrosti. Ale neviem, čo si počať. Moja vina.