Nasledujúce vety nie sú faktické. Je to len úvaha a postoj.

Bez toho, aby sme sa snažili vystihnúť podstatu viery v Boha, jeho ciele a dôvody, ktoré „viedli“ k Stvoreniu Sveta a bez toho, aby sme skĺzli do Pascalovej stávky, a pretože, aj keď sa viera nedá dokázať, ale musí sa hodnotiť, je treba povedať, že kresťanská viera (Viera je nevyvrátiteľná) v Boha je omnoho lepšia, tak pre jednotlivého človeka – v mnohých ohľadoch – ako aj pre ľudskú spoločnosť, ako viera, že smrťou ľudského človeka (pre neho) všetko končí (Hranice poznania sa strácajú vo viere, Viera, povera, domienka a presvedčenie). Tým, že všetko končí, sme nepovedali nič. Nepridali sme nič. Žiadnu hodnotu. Iba sme v mene viery, že máme pravdu, keď tvrdíme, že podobne ako (možno tiež iba „navonok“) iné existujúce entity, ktoré podstupujú zničenie a končia svoju existenciu v priebehu času, že rovnaké je to aj u človeka. Ak je človek odlišný a viac ako iné entity (Čo je prejavom nesmrteľnej Duše v človeku oproti zvieratám) a príjmeme tento fakt (myslím, si že je to bežne dostupný a skutočný fakt založený na každodennej skúsenosti, teda myslím si, že to nie je moja viera, ale fakt), prečo by musel skončiť, tak ako ony? A znova – samozrejme človek to nemôže dokázať, tak ako človek nemôže dokázať, že smrťou tela všetko pre človeka končí.

Tieto vety nie sú faktické. Je to len úvaha a postoj. Správne chápaná a aplikovaná kresťanská viera človeka a spoločnosť neoslabuje ani neochudobňuje (ako to s obľubou tvrdia ateisti), naopak obohacuje (aj keď sa to nemôže porovnávať, ale ide o podstatu – rovnako ako napr. správne aplikovaná veda), ale posilňuje a napĺňa a je užitočnejšia. Znova nie je to podstatou viery, ale treba povedať, že kresťanskou vierou (oi) neprichádzaš o nič, čo by Ti dala viera, že smrťou človeka všetko končí. Obohacuješ takúto vieru (smrťou človeka všetko končí) o viaceré duševné a duchovné kvality a hodnoty a zmysel ľudskej existencie, ktorý síce nemusíme dokonale poznať, ale už to, čo vieme poznať a poznáme, prináša svetlo a oprávnenú nádej do ľudskej existencie. Môže ateista povedať, že má kvalitné prežívanie, keď počuje dobrú hudbu alebo si prečíta / vypočuje dobrú báseň. Zažil som civilný pohreb, kde sa recitovala báseň a zažil som cirkevný pohreb s omšou. Kto to chce dať na rovnakú kvalitatívnu úroveň si myslím, že z rôznych dôvodov nehovorí pravdu. A opäť, to, že smrťou človeka všetko končí, je rovnako viera, ako napr. kresťanský výklad a pre človeka počas života na / v tomto Svete takáto viera nie je o nič rozumnejšia ani o nič pravdivejšia ani o nič vedeckejšia a tvrdím, že s kresťanskou vierou človek dokáže žiť kvalitnejší a bohatší život až do konca toho, čo vieme, teda ľudského života na tomto Svete (všetko ostatné, čo je mimo tohto Sveta v zmysle Existencie je podľa mojej viery subjektom existujúcim [v tom Svete, tejto Existencii] v celku a jednote Nepoznateľné a teda nedokázateľné [ako uvádza aj napr. Karl Popper: „Ale mám tiež odpoveď na optimizmus v teórii poznania: isté vedenie je nám odoprené. Naše vedenie je kritické uhadovanie, sieť hypotéz, tkáň domienok.“ – V Úvod do filozofie, Arno Anzenbacher, Úvod do filozofie, Co je filozofie, 1.6.13 Karl Popper, str. 39]- samozrejme môže niečo poznať aj o tom, napr. Zjavením, Vnuknutí, alebo poznávať napr. čiastkové charakteristiky Boha zo Stvorenia [Obraz a Meno Boha] alebo obrátiť svoje skúmanie dovnútra na svoju nesmrteľnú Dušu [napr. metóda ani to – ani to / ono], ale nemôžme to pochopiť v jednote, dokázať svoje tvrdenia, dokázať svoju vieru, je to proste nedokázateľné a nevyvrátiteľné – samozrejme čo je vyvrátiteľné, to treba zavrhnúť a jediným spôsobom ako sa v tom orientovať, je integrita nášho Pohľadu [Čo je Pohľad] a hodnotenie našej Viery) a teda , ako s vierou, že smrťou všetko končí. Tým je daná hodnota kresťanskej viery, priblížená ateistom (samozrejme pre kresťanov nie je kresťanská viera iba „obyčajnou“ hodnotou, samozrejme je hodnotou, ale je omnoho viac – je zdrojom, základom a podstatou života).