Skutočnosť, že ľudská bytosť, človek, môže dúfať v nemysliteľné, v „jestvovaní“ v Bohu, a že si to uvedomuje je dôkazom Nesmrteľnej ľudskej duše a nádejou v Spasenie.

Človek ako jednota ľudského tela a nesmrteľnej ľudskej duše je jednak entitou (ktorá je časová a teda smrteľná) a jednak NIE-existenciou. Vzkriesenie človeka je vzkriesenie tela. entita sa transformovala v NIE-existenciu.