Ako uvedené v Antológia, Patristika a scholastika, Rajmund Lullus, Ars brevis Deviata časť, O deviatich subjektoch, 9. O deviatom subjekte, o inštrumentálnosti, str. 316: „6. Viera je návyk, skze ktorý niekto verí v niečo, čo nevníma [pozn. mylion – empirio – Zdroje poznania] ani nechápe [pozn. mylion – ratio – Zdroje poznania], ako v pravdivé“ a ako uvedené v Antológia, Patristika a scholastika, Rajmund Lullus, Ars brevis, Desiata časť, O aplikácii, 12. O sto formách, str. 319: „21. Návyk je forma, ktorá zahaľuje subjekt.“ Podľa toho, z pohľadu viery nepoznávame vnímaním (empirio a cit nesmrteľnej ľudskej duše) ani chápaním (ratio a duch nesmrteľnej ľudskej duše), ale prostou vierou.