1. Ppravda je Eentita.
2. Pravda je Svetlom, pri ktorom vidíš.
3. Pravda určitým prejavom a „atribútom“ Boha, akokoľvek ho nemôže pochopiť – Obraz a Meno Boha
4. Pravda je aj prvý prejav Boha, ktorý takto stvoriteľským Slovom – Buď – 1 / „1“ zo svojej Vôle Vierou stvoril Svet. Všetky ostatné Pravdy sú dedičnými Entitami tejto prvej Pravdy a táto Pravda je základom Sveta.
5. Pravda ako Eexistencia (Stvoriteľ), Pravda ako logická / matematická operácia (Duch Svätý) a Pravda ako vlastnosť Súdu (Vykupiteľ / Spasiteľ / Ježiš Kristus) – pozri aj V Pri prameni filozofie, Peter Fotta, Koncepcia realistickej filozofie. Ako vybudovať filozofiu, 2. Systémov interpretácia pojmu bytia, 2.1 Vymedzenie transcendentálnych vlastností bystia, str. 261 dole: „Už Aristoteles poukázal na to, že pravda je chápaná rôzne, môže označovať stav faktického existovania, ale môže aj byť vlastnosťou súdu.“
6. Pravda je zhoda rozumu a porozumenej veci (aj podľa mnohých filozofov) v najširšom slova zmysle, teda všetkého – malého aj veľkého, jednotlivého aj mnohého -, čo sa týka veci (Eentity), všetkých jej možností a všetkých jej vzťahov. Ako ju (zhodu) dokázať? U jednoduchých zmyslových a logických tvrdeniach je to ľahké, ale u zložitejších, komplexnejších a nejednoznačných – Hranice poznania sa strácajú vo viere, Zdroje poznania – pravda teda nie je iba zhoda rozumu a porozumenej veci (racio), ale aj dokonalé vnímanie, „Obraz“ vnímaného u vnímateľa (empirio) a verné vo svojej podstate, teda odvodené od správnej viery zjavenia zjaveného zjavenému, prípadne všetky varianty, ktoré na seba v procese komplenxného vnímania Sveta.
7. Pravda, ktorá sa týka veci (Eentity) samej o sebe, je aj to, čo si vec zachováva počas celej svojej existencie. Nemusí byť v žiadnom rozume. Môže byť nepoznaná. Predsa je tu.
8. Pravda vo fyzickom a najbežnejšom Pohľade „veci-o-sebe“ je súlad Vnímania a „Skutočnosti“ a Hodnoty, ale ešte aj oveľa – oveľa viac.
9. Pravdivé a úprimné myslenie a pravdivé a úprimné konanie a pravdivé a úprimné cítenie umožňuje skutočné Poznanie a vedie k zhode človeka s jeho nesmrteľnou ľudskou dušou. Kde a kedy by mi klamať stálo za to.
10. Pravda je to, čo mi umožní cielene pracovať s vecou (Eentitou), pričom dosahujem cielené a želané a dokonale predpovedateľné výsledky – vec (Eentita) môže byť skutočná alebo neskutočná – Čo znamená, že Všetko existuje.
11. U jednoduchých zmyslových a logických tvrdeniach je Poznanie – Pravda priamočiara a jednoznačná. Ale u zložitejších, komplexnejších a nejednoznačných konštruktoch Poznania, Pravda závisí aj od Pohľadu (Čo je Pohľad), od východísk (vedecké axiómy, náboženské dogmy), predpokladov, definičných oborov a Pravdou o všetkých veciach a reťazcom argumentácie pred poznaním (Pravdou) konečnej veci (Eentity). Rôzne Pohľady nám umožňujú pochopiť Stvorenie / Svet / Existenciu a výberom Pohľadu si vyberáme Pravdu.
12. Nesúhlasím s tvrdením „Pravda je následkom existovania veci.“ (ako je uvedené napr. v Antológia, Patristika a scholastika, Teória pravdy v De veritate sv. Tomáša Akvinského, Metafyzický rozmer pravdy, str. 172). Všetko existuje – Čo znamená, že Všetko existuje. Dokonca ani skutočné (napr. nespravodlivo odsúdený človek) nemusí byť pravdivé.

Podľa Pri prameni filozofie, Peter Fotta, 2.2 Cieľ filozofického poznania, str. 26: „… Termín pravda má prinajmenšom tri významy, (pozn. mylion 1.) môže byť výrazom existovania bytia ako toho, čo predchádza pravdivostné poznanie, alebo (pozn. mylion 2.) znakom pravdivosti súdu ako to, čo formálne vyjadruje pojem pravdy, alebo (pozn. mylion 3.) výrazom pre zdokonaľovanie ľudskej osoby, v ktorom je poznanie príčinou aktualizovania jeho sebauvedomenia.“ (20 Por. S. Thomae Aquinatis, De Veritate. quaestiones disputatae. Vol. II, Taurini – Romae 1931), ďalej tamtiež: „Pre Aristotela sa pravda javí ako vznik – účinok poznania veci, pričom vec sama sa nemení. Pravda sa nachádza v rozume. Pre Tomáša Akvinského pravda nie je účinokom poznania, ale opačne, poznanie je účinkom nejakej pravdy. Veď keby nebolo pravdy vo veciach, nebolo by poznania.“