V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého …
Cháp dobre a posudzuj opatrne.
- pozri aj Úvod do kresťanstva, Joseph Ratzinger – Benedikt XVI, Druhá kapitola, Biblická viera v Boha, str. 89 – 105
Boh je nepochopiteľný a mimo Stvorenia (NIE-existuje – Čo je NIE-existencia). Všetko, čo človek o Bohu vie, je iba Entitami Meno Boha a Obraz Boha a Prejav Boha (Čo je Prejav) a nie je správne to stotožňovať so samotným Bohom. V Pri prameni filozofie, Peter Fotta, Koncepcia realistickej filozofie. Ako vybudovať filozofiu, 1.4 Transcendentálny spôsob existovania bytia, str. 252: „Na druhej strane sa pojem transcendencia používa na vyjadrenie spôsobu existovania Boha vo vzťahu k existovaniu celého sveta. V tomto zmysle spôsob existovania Boha je úplne iný než spôsob existovania sveta, lebo ho nekonečným spôsobom prevyšuje. Rovnako je Boh transcendentný v poznaní, teda človek vo svojich poznávacích schopnostiach nedosahuje bezprostredne poznanie Boha.“
Trojica ako Obraz Boha
Treba si dobre prečítať doleuvedený odstavec. Možno to Aurelius Augustinus (sv. Augustín) myslel inak, ako som ja pochopil. Jeho slová však používam ako argumenty pre moje tvrdenia. Uvádzam ho ako autora, pretože ich povedal (podľa citácie). Ak si niekto myslí a je presvedčený, že to myslel inak, tak nech tieto slová berie tak, že ich autorom nie je Aurelius Augustinus (sv. Augustín) a posudzuje ich samé o sebe.
Ako uviedol Aurelius Augustinus (sv. Augustín) ako uvedené v Antológia, Patristika a scholastika, str. 65 na konci odstavca, Aurelius Augustinus, O trojici kniha XIV, Úvod, Prvá časť: Obraz Boha v mysli, Trojica viery nie je obrazom Boha: „… Ak teda už táto trojica je obrazom Boha, treba z toho vyvodiť záver, že aj tento samotný obraz sa nachádza nie v tom, čo je večné, ale v tom, čo sa pominie.“
Prečo je dôležité mať Meno a Obraz Boha
Nie je možné veriť v nepredstaviteľné a nepomenované. Mostom a cestou k Bohu, ktorého nemožno pochopiť, ktorého si nemožno predstaviť, ktorý NIE-Existuje (Čo je NIE-existencia), je viera v neho, ktorého nepredstaviteľného si predstavujeme tak, ako sa „prejavuje“ vo Svete, v jeho Obraze vo Svete (Entita Obraz Boha / Meno Boha).
Obrazom Boha je tiež každý človek (človek je stvorený na Boží obraz), čím samozrejme v žiadnom prípade netvrdíme, že máme uctievať človeka. Aj Boh sa stal človekom, ale aj v tomto prípade uctievame Boha, ktorý sa stal človekom a nie človeka, ktorým sa stal Boh (aj keď je to tá istá „Osoba“ [Ježiš Kristus]).
Nesmrteľná ľudská duša (človek) je Obrazom Boha. Teda Boha si možno spodobniť (ak vychádzame zo zjaveného – „Človek je stvorený na Boží Obraz“) podľa_ a skúmaním nesmrteľnej ľudskej duše (a zo Zjavenia a Vnuknutia) – napr. a oi Metóda poznania nesmrteľnej ľudskej duše – „ani – ani“, Ani-to-Ani-ono (neti neti). Ale dokonca aj Trojjediná podoba / Boží Obraz (v) nesmrteľnej ľudskej duši (Čo je nesmrteľná ľudská duša), ktorá je taká potrebná a dobrá a užitočná pre našu vieru (nie je možné, veriť v nepredstaviteľné a nepomenované), je „iba“ Obrazom Boha.
oi V Boh – Krátka história, John Bowker, Maimonides, str. 220: „Keď Bohu niečo prisudzujeme, usilujeme sa opísať Božie účinky vo svete, lebo Boha možno spoznať len prostredníctvom týchto účinkov. Lenže účinky neznamenajú, že Boh je s nimi totožný alebo že sa nich dá spoznať Božia podstata (celá podstatná Božia prirodzenosť) … Znamená to že ľudský rozum nemôže vedieť, čo je Boh.“
Teda dokonca (aj keď) človek je stvorený na obraz Boží a nesmrteľná ľudská duša sa mu zo všetkého Stvorenia najbližšie a najviac sa mu podobá, ale neznamená to, že „vyčerpáva bohatstvo“ (viď nižšie) Božej NIE-existencie (Čo je NIE-existencia). Naviac tvrdím, že nesmrteľná ľudská duša je „dychom“ Boha a teda je nestvorená (Čo je nesmrteľná ľudská duša) a teda pri skúmaní nesmrteľnej ľudskej duše sa neskúma Stvorenie (prečo to spomínam, viď ďalší odstavec).
O poznávaní Boha rozumom zo Stvoreného
V Antológia, Patristika a scholastika, Dionýz Areopagita, Timotejovi o mystickej teológii, 5. kapitola, str. 113, poznámka 45 pod čiarou: „Každé vyjadrenie o Bohu pochádza z vecí, ktoré Boh stvoril. … Keď hovoríme napríklad o Božej múdrosti, náš pojem múdrosť pochádza z vecí, ktoré Boh stvoril.“
Na porovnanie a podobne – v Antológia, Patristika a scholastika, Bonaventúra, Collationes k Hexaemeronu, III Collatio, str 271: „v liste Rimanom: Veď to, čo je v Bohu neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo-, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí. (Rim 1, 20)“ – List apoštola Pavla Rímskym. Veľa môžeme o Bohu poznávať z jeho Stvorenia, napr. viď vyššie napr. jeho Dokonalosť, jeho Múdrosť, jeho večnú moc, jeho Pravdivosť, jeho Slobodu, Jedno(tu) (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve), Umenie (Čo je umenie) a Božskosť (Obraz Boha), ale ako hovorí Tomáš Akvinský (v Antológia, Patristika a scholastika, Tomáš Akvinský, Život a dielo, str.121): „Existujúci svet dosvedčuje jeho (pozn. mylion Božiu) múdrosť (viď vyššie Dionýz Areopagita, Timotejovi o mystickej teológii), ale ako celok nevyčerpáva bohatstvo jeho existovania.“ Samozrejme tvrdím, že Boh je mimo Sveta / Stvorenia / Existencie, teda NIE-existuje (Čo je NIE-existencia), ale dôležitá je pre mňa podstata argumentu.
Ďalej Tomáš Akvinský, ako uvedené V Úvod do filozofie, Arno Anzenbacher, Úvod do filozofie, Co je filozofie, 1.6.3 Tomáš Akvinský (Contra gentiles I, 3): „O Bohu sú totiž pravdivé mnohé veci, ktoré presahujú všeku schopnosť ľudského rozumu … Sú však taktiež mnohé veci, ktoré sú poznateľné samotným rozumom …“
Aj Dionýz Areopagita: „Keď niekto videl Boha a pochopil to, čo videl, nevidel v skutočnosti Boha, ale iba niektoré z jeho diel, ktoré existujú a ktoré možno poznať. Boh je nad myslením a na bytím čohokoľvek, takže ho nemožno ani poznať, ba on ani nie je, jestvuje spôsobom, ktorý presahuje každé jestovanie …“, ako uvedené v Antológia, Patristika a Scholastika, Jednota mystickej, symbolickej a špekulatívnej teológie v diele Corpus Areopagiticum, 4. Mystika a filozofia, str. 102, citát hore.
Nielen rozumom a zmyslami poznáva človek
Takisto, nielen rozumom a zmyslami človek poznáva, ale aj Zjavením a Vnuknutím (vierou) (Zdroje poznania) (teda nie[len] tým, čo poznávame zo Stvorenia) a práve tento zdroj poznania je pre poznanie Boha najdôležitejší. Toto poznanie nie je odvodené od rozumu a presahuje rozum (ďalej v Antológia, Patristika a scholastika, Bonaventúra, Collationes k Hexaemeronu, III Collatio, str 271: „v liste Hebrejom: Vierou chápeme, že Božie slovo [pozn. mylion „Buď“] stvárnilo svety tak, že z neviditeľného [viď argumentáciu o neviditeľnom vyššie] povstalo viditeľné [Hebr 11,3]). Samozrejme a opäť bohatstvo Božej NIE-existencie (Čo je NIE-existencia) sa neobmedzuje na viditeľnosť alebo neviditeľnosť, teda Existenciu (aj keď tu zrejme sa myslí neviditeľným Božie, ale stále sa to považuje za existujúce). V Antológia, Patristika a scholastika, Bonaventúra, Collationes k Hexaemeronu, III Collatio, str. 271 sa uvádza: „To je proti filozofom, ktorí popierajú, že by od jedného a toho istého, ktorý večne ostáva tým istým, boli mnohotvárne veci, od večného časné, od najskutočnejšieho možné, od najstálejšieho premenlivé, od najjednoduchšieho zložené, od najvyššieho najnižšie, pretože účinok je podobný príčine a táto príčina je v týchto vlastnostiach protikladná.“
Odtlačok Tvorcu v Stvorenom
Nemyslím si, že je správne tvrdenie „účinok je podobný príčine“. Aj keď napr. umelec alebo remeselník alebo roľník alebo … keď robí výrobok alebo dopestuje alebo dochová, vloží do svojho diela niečo zo seba (Odtlačok Stvoriteľa v stvorení). ani tu nie je účinok podobný príčine – aj keď Tvorca vo všetkom zanechá svoj odtlačok, niečo, ale zďaleka nie všetko a napr. z umeleckého diela nie je možné pochopiť celok – človeka umelca vo svojej komplexnosti ľudského tela a nesmrteľnej ľudskej duše – iba niečo z neho. Teda odtlačok Trojjediného Boha môžme vidieť a pochopiť vo Stvorení a odvodiť od stvorených vecí a napovie nám to veľa o Bohu, ale opäť ako celok to nevyčerpáva bohatstvo jeho NIE-existencie (Čo je NIE-existencia).
Naviac, ak je Pravda „zhoda rozumu a porozumenej veci“ (Čo je pravda), je ťažké predstaviť si, že ľudský rozum dokáže pochopiť Boha, okrem niektorých, aj to veľmi úzkych a špecifických Pohľadov (Čo je Pohľad) na Boha, ktoré nám boli opäť Zjavené / Vnuknuté („Človek je stvorený na Boží obraz“, „Trojjedinosť Boha“, …).
„Poznávaním rozumom zo stvorených vecí“ ako to uviedol apoštol Pavol v Liste Rímskym v citácii Bonaventúru alebo Dionýz Areopagita v Timotejovi o mystickej teológii (viď vyššie) možno len Mená / Vlastnosti Boha – Dokonalosť (dokonca aj Budha povedal: „When you realize how perfect everything is, you will tilt your head back and laugh at the sky.“[aj keď niektorí spochybňujú Budhovo autorstvo]), Múdrosť, Mocnosť, Božskosť, …, čo si myslím, že je v súlade s tvrdeniami apoštola Pavla a Bonaventúru, ale opäť to ako celok to nevyčerpáva bohatstvo jeho NIE-existencie (Čo je NIE-existencia). Stále sú to „len“ Mená Boha.
Nepredstavujme si, že v časnom je uložený obraz, ktorý má byť umiestnený vo večnom
Ako uviedol Aurelius Augustinus (sv. Augustín) ako uvedené v Antológia, Patristika a scholastika, str. 65, Aurelius Augustinus, O trojici kniha XIV, Úvod, Prvá časť: Obraz Boha v mysli, Trojica viery nie je obrazom Boha: „Nepredstavujme si, že v časnom je uložený obraz, ktorý má byť umiestnený vo večnom.“
Modlíme sa k Obrazu Boha a v modlitbách a prosbách používame jeho Meno. To však nie je samotný Boh. Aby sme sa vyhli modlárstvu a modloslužobníctvu a na vyjadrenie toho, že voláme nie po Obraze alebo Mene a veríme nie v Obraz alebo Meno, ale v svätého („Opis Boha slovami: „svätý, svätý, svätý“ sa v Biblii vyskytuje dvakrát, raz v Starom zákone (Izaiáš 6:3) a raz v Novom (Zjavenie 4:8)“ – https://www.gotquestions.org/Slovencina/svaty-svaty-svaty.html), nevyjadriteľného, nepochopiteľného a nepredstaviteľného Boha, hovoríme –
… „Posväť sa Meno Tvoje„.