Zaujímavo povedané, aj keď nesúhlasím a určite nesúhlasím s formuláciou „Boh … je využívaný“, ale viď Vzťah existuje vs je pravdivé vs je skutočné vs je reálne.
Ako citované v Myslenie západnej civilizácie, William Raeper, Linda Smith, str. 396, „Vo svojom známom diele Druhy náboženskej skúsenosti vysvetlil: Boh nie je poznaný, nie je pochopený, ale je využívaný – niekedy ako poskytovateľ obživy, niekedy ako morálna opora, niekedy ako priateľ, niekedy ako objekt lásky. Ak sa ukáže, že je užitočný, náboženskému vedomiu to stačí – nič viac si nežiada. Skutočne Boh existuje? Ako existuje? Kto je? To všetko sú nepodstatné otázky. Pri analýze dospejeme nakoniec k tomu, že cieľom náboženstva nie je Boh, ale život, viac života, plnší, bohatší, uspokojujúcejší život. Podnetom k náboženstvu je láska k životu na akomkoľvek stupni vývoja.“
V podstate súhlasím s kritikou iba takto úzko Williamom Jamesom definovaného Boha a náboženstva zo strany Bertranda Russella a s námietkami voči pragmatizmu zo strany náboženstva tamtiež viď (1) Viera je nevyvrátiteľná a (2) entity Idey Viery – „Načo mi je takáto viera?“ – a zdroje poznania a (3) Čo je najužitočnejšie a čo je mojim hlavným cieľom.
To (posúdenie), že/,či niečo funguje nie je len záležitosť skúsenosti (empírie). A čo matematický dôkaz (rácio)? Aj správna modlitba funguje (viera) – Otče náš ako modlitba (viac ako prosba). Opäť entity Idey Viery – „Načo mi je takáto viera?“ – a zdroje poznania.
Načo mi vedieť, že je niečo pravdivé, keď to nepotrebujem a nie je to pre mňa užitočné (opäť napr. Čo je najužitočnejšie a čo je mojim hlavným cieľom alebo O šťastí).
A taktiež všeobecne k pragmatizmu (aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že tvrdím podobné veci) – vôbec nesúhlasím s jeho základným tvrdením, že ide o maximalizáciu užitočnosti (v lepšom, ale nie dobrom prípade „maximalizáciu užitočnosti pre spoločnosť“. Na jednej strane, kto alebo čo (napr. trh, …) môže posúdiť je daná užitočnosť je maximálna (napr. v prípade spravodlivosti, …), ako to „vyrátaš?“ alebo hoci iba to, že užitočnosť jednej voľby je väčšia ako užitočnosť inej voľby (aj keď niekedy sa to dá a napr. aj trh je veľmi, veľmi často veľmi dobrým arbitrom). Užitočnosť je fungovanie a dosahovanie cieľov a jedine dobre definované ciele môžeš hodnotiť a posudzovať a ciele majú hierarchickú štruktúru (aj keď často [aj keď nie vždy] je táto hierarchia relatívna v čase a situácii) a so všetkou nedokonalosťou jedine ciele (a ich parametre) môžeš hodnotiť a posudzovať (O hodnotách) – (opäť Čo je najužitočnejšie a čo je mojim hlavným cieľom) -, ale znova pod heslom „maximalizácia užitočnosti“ sa dajú robiť rôzne svinstvá a nespravodlivosti.
Ale slová z úvodu sú v každom prípade zaujímavé a podnetné.