Myslenie západnej civilizácie, William Raeper, Linda Smith, str. 53 o Descartovi:“… a naše duše a telá sú síce spojené, ale odlišné, potom sa dá pochopiť,(oi – pozn.) ako je možný život po smrti.“ a ako …:

K tomu naviac – Ako môže existovať Nekonečnosť v konečnom svete / vesmíre v závere – Ako však prebieha vzájomné ovplyvňovanie horeuvedených svetov (s malým s) – problém uvedený napr. Filozofia 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Ben Dupré, Slovart 2011, str. 28 – 31, 07 Problém mysle a tela) napr. konanie človeka na základe myšlienky? Evidentne telesno ovplyvňuje duševno a duchovno a naopak a vzájomne. Evidentne tieto svety (s malým s) tvoria jednu komplexnú Existenciu, sú do seba „ponorené“ / „navzájom presiaknuté“ a je to len Pohľad (Čo je Pohľad), ktorý ich rozlišuje.

Argumenty proti dualizmu (tvrdenie, že človek je duša a telo)

Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Človek, str. 84, čiastočne preložené z českého prekladu: „Keď človek zomiera, nezostáva tu po ňom telo, ale mrtvola, hmota, ktorú telo integrovalo v poslednej chvíli. Keby človek bol zložený z duše a tela, potom by tu po odchode duše muselo zostať telo. Telo však nezostáva, ale zostáva hmota, ktorá bola dovtedy informovaná, usporiadaná, ale už usporiadaná nie je. Nie je teda správne, ak tvrdíme, že človek je utvorený z duše a tela, ale je treba povedať, že človek je živá duša a že ona živá duša a že ona živá duša tvorí telo vo chvíli, keď informuje mnohostnú hmotu. Je to teda duša, čo vytvára živé telo – a živé je každé telo, pretože mrtvé telo už nie je telom. Je to mrtvola, a to je už niečo úplne odlišného.“

Nemôžem súhlasiť. Telo zomiera pri poškodení, ktoré je nezlučiteľné s jeho ďalším (fyzickým) fungovaním. Zvieratá nemajú dušu a predsa majú telo, ktoré nie je mrtvolou a ktoré zomiera. Majú telo s jeho inštinktami a pudmi.

K ďalšej diskusii k argumentom proti dualizmu pozri Ďalšie poznámky k dualizmu.

Vzkriesenie Tela

Myslenie západnej civilizácie, William Raeper, Linda Smith, str. 53 o Descartovi ďalej – Kresťanská viera vo vzkriesenie tela nevychádza z dualistického názoru a podstatne sa odlišuje aj od gréckych predstáv o posmrtnom živote duše.

Hlavným problémom je vysvetliť ako Telo, teda entita, teda niečo čo existuje, bude o Súdnom dni existovať a stane sa súčasťou NIE-Existencie. Je to rovnaký problém ako pri nesmrteľnej ľudskej Duši vo Svete / Existencii. Evidentne lebo telo v akom okamžiku? Starec? Dieťa?

Verím vo vzkriesenie Ježiša (Ježiš Kristus) v Tele a posvätenie tohto Tela. „Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“ (Lk 24, 51-52).

Aj Eliáš bol vzatý do Neba v / s telom na ohnivom voze, teda verím v možnosť spasenia v tele aj pre človeka, teda „v stúpenie na Nebesia s / v Tele nielen Boha. Podobne ako u Boha (Ježiš [Ježiš Kristus]), keď sa „posvätené“ a „zduchovnené“ a „????

Verím, že ľudské Telo ako súhrn všetkých okamžikov a potenciálov Tela človeka, teda Tela daného človeka ako entity (Čo je Eentita), ako Pohľadu (Čo je Pohľad) z konečného bodu svojej (ľudského tela) existencie do začiatočného bodu svojej existencie alebo opačne, stalo súčasťou Boha na Nebesiach (mimo Existencie / Sveta) tak sa aj ľudské telo môže stať súčasťou nesmrteľnej ľudskej Duše.

Myslím si, že v Súdnom dni Svet / Existencia zanikne a teda všetky Eentity, časové fyzické ako aj bezčasové duševné a duchovné, zaniknú a nesmrteľné duše ľudí spočinú / uvedomia si, že spočívajú v Bohu. Pre omilostených to bude nebo a pre ostatných peklo výčitiek, neskorej ľútosti a viny. To bude Nebeské kráľovstvo (Nebesia a Nebeské kráľovstvo ako víťazstvo Božieho kráľovstva po Súdnom dni)(O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách)