Pohľad je vnútorne konzistentný systém tvrdení a súbor argumentácií – súbor reťazcov argumentácií (Čo je Reťazec argumentácie) s integritou, ktorý funguje.
Pohľad začína „pozrením-sa“ (pozorovaním). Pozorované je stvorené a nestvorené. Pozorované sa javí. Javí sa v závislosti na tom ako sa „pozrieme“. Nemyslím tým iba samotný z kontextu vyňatý Prejav, ale Pohľad, ktorý je vnútorne konzistentným systémom tvrdení a …. (viď prvý odstavec). Prejav (Čo je prejav) teda závisí od Pohľadu. Pozorujeme (teda) Prejav (aj pri Pohľade „vec-o-sebe“ nepozorujeme vec-o-sebe, ale jej Prejav). Pozorovaný je (teda) Prejav (Vzťah Stvorenie, Pohľad, Prejav a Eentita). Prejav je stvorený. Stvorené pozorované a (stvorený) Prejav je teda Jedno. Pozorované nestvorené a Prejav (ktorý je stvorený) nie je Jedno. (znova) Prejav závisí od Pohľadu a mení sa (javí sa) v závislosti od Pohľadu. Stvorené pozorované sa (teda) mení pozorovaním.
Pohľad tvoria:
- ciele (definovanie úžitku)
- predpoklady
- systémy tvrdení a zhodnotených vier / axiómov / …,
- súbor(y) prejavov (Čo je prejav) (v podstate všetko v Pohľade je Prejavom – Prejav a Pohľad – tu chcem len zdôrazniť Prejavy NIE-Existencie a Prejavy hierarchicky nadradených Entít, aby som poukázal na súvislosti a vzťahy s týmito pôvodcami Prejavov),
- súbor(y) hierarchicky organizovaných Sstromov Eentít (Oobjektov – Čo je Eentita)
- súbor(y) Reťazcov Argumentácie / Argumentácií (Čo je Reťazec argumentácie),
ktoré sú usporiadané vo vnútorne konzistentvom systéme s integritou. Dá sa povedať, že určitým spôsobom má svoju súdržnosť a Jednotu (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve).
Pohľad má svoj cieľ / užitočnosť, ku ktorému smeruje. Napríklad vysvetlenie Sveta / Existencie, či dokonca priblíženie sa určitým spôsobom Bohu (ktorý je však vo svojej komplexnosti pre človeka nepochopiteľný).
Pohľad môže byť definovaný a popísaný (Čo je Popis) (gnozeológia – Čo je gnozeológia) (chcelo by sa povedať, že ratio, ale aj zjavenie prináša poznanie) alebo iba jednoducho žitý a zažívaný (ontológia – Čo je ontológia). (chcelo by sa povedať empirio, ale aj ratio a zjavenie je zažívané a tak nebudeme pliesť zbytočne tieto pojmy). Alebo oboje (pravá filozofia – Čo je filozofia) (pre info – Zdroje poznania) .
Pohľad je Eentita.
Pohľad je hierarchický. Dá sa rozvíjať a ďalej vetviť v strome Pohľadov.
Eentity, ktoré tvoria Pohľad (Čo je Pohľad), sú Prejavmi (Čo je prejav). Buď Prejavmi NIE-Existencie (Boha, Nesmrteľnej ľudskej duše) alebo hierarchicky nadradených Entít alebo prejavmi-entitami príslušných Konečných Entít. (Prejav a Pohľad)
Všetko existuje. Aj keď všetko existuje, nie všetko tvorí určitý daný Pohľad (Čo je Pohľad) a je v danom Pohľade prejavené. Skutočné je oi prejavené. Skutočné je to, čo funguje („wirklich ist was wirkt“). Pohľad funguje. Ak nefunguje, nie je to Pohľad (viď prvý odstavec príspevku). Pohľad je skutočný.
Pohľad určuje, čo je skutočné a Pohľad určuje, čo je pravdivé.
Základom Pohľadu a tým aj pádom Reťazca argumentácií je užitočnosť (Čo je užitočnosť) a v podstate, čo chcem (dosiahnuť). Užitočnosť neurčuje a neformuluje (jazyk ako východisko filozofie a základ pozn(áv)ania a bytia – viď napr. Analytická filozofia [Analytická filozofia je filozofiou „obratu k jazyku“. Jej predstavitelia vychádzajú z poznania, že tým, čo nám nevyhnutne sprostredkuváva všetko naše poznanie a vedenie, je náš jazyk; že svet je pre nás vždy svetom artikulovaným jazykom. Z toho potom vyvodzujú, že filozofia sa musí opierať o filozofiu jazyka.]) priamo Konečné tvrdenie Reťazca argumentácií. „Čo chcem dosiahnuť“ nie je ľubovoľne, svojvoľne a voľne formulované Konečné tvrdenie (to by bola nečistá manipulácia, faloš a klam), ale (môj) úžitok samotného Pohľadu.
Tým nie je obmedzené spätné / reverzné formulovanie Reťazca argumentácií, napr. pri Zjavení / Vnuknutí (samozrejme nie každé Zjavenie / Vnuknutie má charakter Konečného tvrdenia), ktoré je otázkou viery alebo pri Skúsenosti (samozrejme nie každá Skúsenosť [Čo je skúsenosť] má charakter Konečného tvrdenia) alebo pri Intuitívnom pozn(áv)aní … Úžitok nie je cieľom pri spätnom / reverznom formulovaní Reťazca argumentácií. Zdôraznené – pri spätnom / reverznom formulovaní Reťazca argumentácií nie je cieľom užitočnosť, ale poznanie, pochopenie a vysvetlenie a „súlad“ a „súznenie“ Konečného tvrdenia s celkovým Pohľadom. Jednotlivé kroky musia byť vierohodne s striktne a nemenne a v súlade s ostatnými časťami Pohľadu dokázané v takomto Reťazci argumentácií. Faktom je, že pri spätnom / reverznom formulovaní sú nároky na vierohodnosť, striktnosť, nemennosť a súlad s ostatnými časťami Pohľadu a Reťazca argumentácií podstatne vyššie.
Pohľad je Eentita (Čo je Eentita).
Všetko existuje. Všetko existuje, ale všetko má svoje miesto a čas. Alternatívne a rovnoprávne interpretácie existujú a závisia od Pohľadu (Čo je Pohľad). Pohľad určuje Reťazec argumentácie a Reťazec argumentácie definuje Pohľad. Alternatívne a rovnoprávne interpretácie existujú, ale nie v tom istom Pohľade / Reťazci argumentácie, ale vo „svojom“ Pohľad, vo „svojom“ Reťazci argumentácie.
Pohľad môže mať podPohľady, Pohľad sa môže postupne vetviť, ak sa zachovala reťaz argumentácií. Každá ucelená vetva Pohľadu je samostatným Pohľadom.
Určitá Eentita môže byť a je súčasťou rôznych, niekedy dokonca protikladných Pohľadov, v ktorých môže byť vysvetlená aj rôzne a môže mať aj rôzne miesto. Podstatná je vnútorná súdržnosť a integrita Pohľadu, vysvetlenie a miesto Eentity v určitom (pod)Pohľade všeobecne nemá byť použité pri iných a odlišných predpokladoch a v odlišnom (pod)Pohľade založenom na iných predpokladoch a teda všeobecne sa dá povedať, že vysvetlenie a miesto Eentity je špecifické pre každý (pod)Pohľad. Ale …
Rozsah Pohľadu môže byť rôzny. Od vysvetlenia Boha a všetkého, až po vysvetlenie hierarchicky nízkej Eentity. Hierarchicky najvyššie Pohľady začínajú vierou (dogmy a axiómy), postupne hierarchicky nižšie Pohľady začínajú hierarchicky im nadradenými Pohľadmi. Nie je vhodné a je dokonca nebezpečné hierarchicky nižšie Pohľady začínať vierou.
Pohľady majú byť užitočné. Vždy volíme taký Pohľad, ktorý nám umožní dosiahnuť náš cieľ. Napr. Načo nám je Pohľad, že Vesmír je večný? Čo nám to umožňuje? Nič to nevysvetľuje a nič nám to neumožňuje. (stále nevieme ako a prečo začal a čo pre nás z toho vyplýva, aj keď je večný, stále to musí byť polpriamka). Máme k dispozícii lepšie validné Pohľady, ktoré nám umožňujú viac.
Dokonca aj veda a filozofia ako veda a jednotlivé filozofické systémy je / sú Pohľadom. V Úvod do filozofie, Arno Anzenbacher, Úvod do filozofie, Co je filozofie, 1.5.1. Veda, str. 33: „Veda je potom jednoducho súhrn poznatkov, ktoré majú vzájomnú súvislosť. Táto súvislosť dáva onomu súhrnu povahu celku, systému. Vo filozofii ide teda o systematickú súvislosť poznatkov, event. výpovedí.“
Všetko existuje. Existujú však rôzne validné Pohľady na Všetko.