Vieru v TrojJediného Boha netreba dokazovať a myslím si, že TrojJediného Boha ani dokázať nemožno. Možno dokázať, iba čo Bohom nie je. Oproti tomu možno vzniesť argument, že kam by sme sa dostali, keby hocikto niečo mohol vyhlásiť za svoju vieru a povedať, nepočúvam Vás ani Vaše argumenty, verte mi.
Rozdiel je v tom, či vieme poskytnúť argumenty proti, teda vyvrátiť vieru. Veriť treba iba vo veci, ktoré nie je možné ani dokázať ANI VYVRÁTIŤ. A rozdiel je aj v posúdení viery. Znova – viera sa nedokazuje, viera sa vyvracia a posudzuje / hodnotí (Hodnotenie ako nástroj).
- ako úvod k nasledujúcim riadkom pozri Poznámky k náboženstvu z knihy Hodina filozofie
Posúďme, čo táto viera (pre mňa a ostatných) znamená, čo mi prináša. Samozrejme NIE JE to Pascalova stávka. Nie z pohľadu obchodníka, ktorý uzatvára obchod, ale z pohľadu úprimne veriaceho človeka. A z pohľadu úprimne veriaceho človek je moja viera dobrá (pre daného človeka, ale nielen pre neho). A funguje.
Je to Pohľad (Čo je Pohľad), ktorý mi umožňuje cítiť a(lebo) konať určitým spôsobom. Je to Pohľad, na základe ktorého dokážem vybudovať argumentáciu, ktorá mi umožní rozhodovať sa pre mňa uspokojivým spôsobom, voliť pre mňa uspokojivú a radostnú cestu (opäť to neznamená „obchodovanie napr. so šťastím“). Ktorý mi poskytuje množinu uspokojivých volieb. Poskytuje pre mňa odpovede, ktoré fungujú a teda sú pravdivé. Otvára pre mňa mnohé možnosti a je pre mňa užitočná (opäť užitočnosť nie je obchod užitočnosť je dosahovanie cieľov a áno, chcem byť šťastný a áno, chcem sa mať dobre [wellness], ale užitočné je to, čo je skutočné, teda to čo funguje a teda je pravdivé a keď niečo nie je pravdivé a nefunguje to, tak ma to nerobí šťastným a teda opäť – nie je to užitočné). Uspokojuje ma. Napĺňa ma. Má zmysel. Dáva mi pevný bod. Dáva mi silu. Umožňuje mi vybudovať argumentáciu pre moje konanie. Dáva mi cieľ. Dáva mi nádej. Je v súlade s tým, čo považujem za správne a hodnotné a pravdivé. Moje skúsenosti ani moje myslenie jej neodporujú. Dáva mi zmysel (života aj konania). Vzýva dobro, lásku a život. Je to jediná trvalá vec a hodnota. Všetko ostatné je časné a relatívne. Nevymýšľa nič naviac ako je potrebné a nevydáva škodlivosť (pre spoločnosť a ostatných), prípadne módu a hlúposť za potrebnosť a právo. Nik mi ju doteraz nevyvrátil. Nepoznám inú vieru, ktorá by tomuto vyhovovala. (entity Idey Viery – „Načo mi je takáto viera?“ – a zdroje poznania). Samozrejme viera v Boha pre mňa znamená omnoho viac, verím aj z iných „dôvodov“ a oi je to „votkané“ do mňa a verím v omnoho viac, ale keď mám hodnotiť svoju vieru zo svetského pohľadu a pre Svet, tak takto.
Verím v Trojjediného Boha. Otče náš ako modlitba (viac ako prosba). Verím, že človek bol stvorený na Boží obraz a má nesmrteľnú ľudskú dušu, ktorá po smrti spočinie v Bohu. Nemôžem si pomôcť. Nenachádzam iné riešenie. Nevidím iný zmysel Sveta a života človeka. Opäť – Je to jediná trvalá vec a hodnota a všetko ostatné je časné a relatívne. Niet pre mňa inej cesty ako hľadať cestu k Bohu. Skúšal som všeličo. Niet pre mňa inej cesty ako nájsť si cestu k Bohu. Niet inej cesty. A to ma urobí najšťastnejším (viď odstavec vyššie a všeobecne o šťastí – O šťastí). A to je mojim hlavným cieľom, ktorý sledujem, o ktorý sa snažím, a ktorý s maximálnou pokorou poviem „chcem dosiahnuť“, najvyššie kritérium, podľa ktorého posudzujem užitočnosť. To je pre mňa najužiťočnejšie.