Aký je vzťah medzi Stvorením a Spásou (Vykúpením)? Stvorenie smeruje k Poslednému súda a Spáse človeka omilostením Bohom (Láska / Spasiteľ).

Ako je uvedené v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Kresťanstvo, str. 254, čiastočne preložené z českého prekladu: „… stretávajú sa dve pojatia, dve predstavy kresťanstva, dva spôsoby jeho výkladu, dvoje videnie sveta.

Prvé pojatie je silne ovplyvnené platoniznom a novoplatonizmom, a dokonca ako sme videli, i gnostickými predstavami. Východzou myšlienkou tohoto smeru je, že dokonalosť a plnosť boli na počiatku. Na počiatku stvorenia sveta a človeka uskutočnené naraz alebo , ak chcete, v jednom týždni. Po ňom nasleduje pád. Po páde prichádza náprava, obnova poriadku, ktorý bol pádom porušený, zničený. V rámci tejto predstavy plní Kristus rolu iba – ak nie výlučne – nápravnú, vykupiteľskú.

Druhé poňatie nám prinášajú hebrejskí proroci. Hovorí o stvorení pokračujúcom v ľudských dejinách a ľudskými dejinami. Ľudské dejiny sú stvorenie pokračujúce za aktívnej spolupráce človeka. V perspektíve hebrejského proroctva nie sú plnosť a dokonalosť na počiatku. Plnosť Božieho diela a jeho zavŕšenie sú na konci, v závere, nie v minulosti, u počiatku, ale v budúcnosti, pred nami. … Ježiš … Ani on nám nikde nepovedal o náávrate do záhrady Eden. Jeho pohľad je vždy sústredený na zavŕšenie diela stvorenia, kedy bude žeň zrelá, kedy začne hodina rodenia. A jeho žiak Pavol učí nepretržite o o stvorení nového ľudstva, o novom stvorení. Proti gnostikom svojej doby učí výslovne, že plnosť nie je na počiatku, ale na konci, v závere Božieho diela, že prvotne stvorené ľudstvo je animálne a že ľudstvo konečné, ktoré Boh zamýšľal na počiatku, bude ustanovené až v závere.“

Nesúhlasím. Evidentne sa človek vyvíja smerom k Bohu cez všetky svoje pády, omyly, úspechy a vzopätia. Stvorenie skončilo (podľa mojej viery) – Stvorenie ako proces, ktorý bol ukončený a potom cesta k spáse a(lebo) Stvorenie ako proces, ktorý žijeme. Stvorením nazývame taký proces a udalosť, ktorú nie je možné vysvetliť činnosťou, transformáciou, vývojom existujúceho – Poznámky k Stvoreniu Sveta. Nepraktikujeme už ľudské ani zvieracie obety. Prekonali sme otroctvo. Každý človek má svoje neodňateľné práva. Všetci ľudia sú si rovní. Nie je to však nové Stvorenie. Stále však a tak to bude vždy, pokiaľ bude Svet Svetom – Spása nie je možná bez Božej milosti. To že o páde človeka hovorí AJ platonizmus alebo AJ gnóza (dokonca si myslím, že gnóza to prevzala zo svätého Písma) neznamená, že to nie je pravda, AJ KEĎ katolícky výklad tohto tvrdenia je úplne odlišný. O páde človeka hovorí priamo a doslovne a nespochybniteľne aj sväté Písmo. Takisto ako hovorí priamo a doslovne a nespochybniteľne o Súdnom Dni. Opäť výklad tohto tvrdenia platonizmom alebo gnózou je ÚPLNE ODLIŠNÝ. Nemyslím si, že katolicizmus hovorí o návrate do záhrady Eden. Hovorí o spasení človeka / spáse ľudskej duše. V budúcnosti, ale aj v prítomnosti, nie je podľa mňa „stvorenie nového človeka, nového ľudstva“, ale existencia a príchod Božieho kráľovstva, ktoré už počas života Ježiša bolo medzi ľuďmi —

— Ako uvedené v Čo je Božie Kráľovstvo, čo Nebo, čo Nebesia, čo Spása a čo Súdny deň – prepracuj – „Myslím, že Božie kráľovstvo je aj situácia, keď človek jedná v súlade s Božím zámerom a to prípadne aj proti (svojim) svetským záujmom a prisudzuje Božej vôli najväčšiu, ba jedinú skutočnú hodnotu (poklad a perla – O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách). Je to spása. Vtedy sa účastní, podieľa a buduje Božie kráľovstvo a spásu pre seba a všetkých ostatných. Božie kráľovstvo je konanie Božej vôle vo Svete / v Stvorení. Je to skutočne skrytý, navonok často nepoznaný život v Božom kráľovstve vo Svete. Je to skutočne iný život ako život pre Svet. Božie kráľovstvo je zázračná (Čo je zázrak) spoločnosť / „sieť“ / komunita ľudí a myšlienok, (po)citov, síl a činov Božej vôle konaných !dobrovoľne! (aj keď možno proti svojemu chceniu – „Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.„), vedome alebo nevedome, organizovane alebo neorganizovane (rôznymi) ľudmi vo Svete. (v ideálnom prípade by to bola cirkev ako je uvedené v bode 1. nižšie). „Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lukáš 17, 21) —

— na tomto svete a príchod Nebeského kráľovstva po Poslednom súde. To, že „žeň bude zrelá“ hovorí o Súdnom dni, nie o „stvorení“ nejakého „nového“ človeka.

Samozrejme ako uvádza v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Kresťanstvo, str. 255, čiastočne preložené z českého prekladu:“Kristus … ako to sám hovorí v jednom výroku, ktorý nám zachovalo štvrté evanjelium: Môj Otec pracuje až do tejto chvíle a ja tiež pracujem. Ako píše Pavol v dopisoch z konca života, Kristus je ten, v ktorom všetko stvorenie smeruje ku svojmu zavŕšeniu. Je Alfou a Omegou stvorenia.“ Samozrejme, pretože je Spasiteľ a Vykupiteľ.

Predtým v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Kresťanstvo, str. 255, čiastočne preložené z českého prekladu:“V skutočnosti ide o najzákladnejší, fundamentálne učenie pravoverného kresťanstva a judaizmu, podľa ktorého má človek zo slobodného súhlasu aktívne spolupracovať na svojom stvorení a na určení, ktoré mu Boh navrhuje.“ Nesúhlasím s časťou „na svojom stvorení“. Samozrejme, že človek je spolupracovníkom a spoluzodpovedný, ale nie na svojom Stvorení, ale na svojej spáse a to najmä cez vieru, mravný život a dobré skutky.

„Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i na večné veky vekov.„

„Na počiatku, …, teraz i na večné veky vekov“ – podľa môjho názoru sa vzťahuje na omilostenú dušu – Čo je spása – a bezčasové, „večné“ nebeské kráľovstvo, nie na záhradu Eden.