Čo je Božie Kráľovstvo, čo Nebo, čo Nebesia, čo Spása a čo Súdny deň

  Cykly Transformácií, Definície, entiy, Filozofia, Jedno, Náboženstvo

Pozri (aj):

  1. Otče náš ako modlitba (viac ako prosba)
  2. Apoštolské vyznanie viery

Nebesia / Nebeské Kráľovstvo

  1. Otče náš, ktorý si na Nebesiach – mimo tohto (profánneho / svetského / stvoreného) Sveta, mimo Existenciu, v NIE-Existencii, mimo Stvorenie, mimo Stvorené, mimo priestoru a času, mimo všetkých Eentít
  2. vystúpil na nebesia, (Apoštolské vyznanie viery) – viď odstavec Nebo – teda nebesia a nebo je to isté a viď vyššie prvú odrážku – NIE-Stvorené

Božie Kráľovstvo

príď Kráľovstvo Tvoje, – voláme po spáse a spravodlivosti, evidentne Božie Kráľovstvo – !?! dopracuj lebo z pohľadu človeka vo Svete Nebeské kráľovstvo skutočne prichádza !?! – nie je to isté ako Nebesia / Nebo (Kráľovstvo Nebeské), lebo by sme nehovorili, aby prišlo, lebo „Nebeské kráľovstvo“ je bezčasové. Hovorili by sme, aby sme do neho vošli (čo na druhej strane, je tiež možno takto v určitom trocha inom zmysle povedať a je to zaujímavý uhol pohľadu). Čo to teda je?

S malou úpravou, kedy nahradíme v závere vety „v Božom svete“ iba slovom „v(o) svete“, v Myslenie západnej civilizácie, William Reaper, Linda Smith, Božie kráľovstvo, Ako nastane Božie kráľovstvo?, str. 229 : „Kráľovstvo je aktuálne Božie pôsobenie v … svete.“

Myslím, že Božie kráľovstvo je aj situácia, keď človek jedná v súlade s Božím zámerom a to prípadne aj proti (svojim) svetským záujmom a prisudzuje Božej vôli najväčšiu, ba jedinú skutočnú hodnotu (poklad a perla – O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách). Vedie to k spáse (ale Spása nie je možná bez Božej milosti). Vtedy sa účastní, podieľa a buduje Božie kráľovstvo a spásu pre seba a všetkých ostatných. Božie kráľovstvo je konanie Božej vôle vo Svete / v Stvorení. Je to skutočne skrytý, navonok často nepoznaný život v Božom kráľovstve vo Svete. Je to skutočne iný život ako život pre Svet. Božie kráľovstvo je zázračná (Čo je zázrak) spoločnosť / „sieť“ / komunita ľudí a myšlienok, (po)citov, síl a činov Božej vôle konaných !dobrovoľne!, vedome alebo nevedome, organizovane alebo neorganizovane (rôznymi) ľudmi vo Svete. (v ideálnom prípade by to bola cirkev ako je uvedené v bode 1. nižšie). „Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lukáš 17, 21).

Človek ako bytosť stvorená na Boží Obraz týmto prirodzene (vo svojej prirodzenosti) koná Božiu vôľu ( pozri aj Človeku vrodené mravné cítenie, mravný zmysel, mravný zákon), teda to, čo je mu vlastné (Boží Obraz). Samozrejme to nevylučuje konanie školivých (zlých) skutkov / myslenie škodlivých myšlienok / chovanie škodlivých citov / či vieru v bludy. To je však človeku neprirodzené a choré a dokonca niekedy zlozvyk). Božie Kráľovstvo je tak prejavom Nebeského kráľovstva vo Stvorení / Existencii / Svete.

Nemyslím si však, že je správne a pravdivé stotožňovať Božie kráľovstvo – Božia vôľa v Časnom / Stvorenom / vo Svete (lebo ako sme viackrát ukázali človek má slobodnú vôľu), kým Nebo / Nebesia / „Nebeské kráľovstvo“ je nadčasové, mimo čas, Existenciu a Stvorenie vôbec – NIE-Existencia. Jednota Boha a Nesmrteľných ľudských duší (jednotlivé časti, ktoré sú „autonómne“ a samé o sebe, tvoria jeden celok, ale nezmiešavajú sa – Čo je Jednota v kresťanstve). Svet je subjektom Posledného Súdu. Myslím, že v „Myslenie západnej civilizácie, William Reaper, Linda Smith, Božie kráľovstvo, Ako nastane Božie kráľovstvo?, str. 229, toto nerozlišuje (Nebo /Nebesia a Kráľovstvo Božie nie je to isté, sú to rôzne „veci“)“, aj keď podľa môjho názoru správne uvádza – … nech ide človek kamkoľvek, živote či v smrti, môže tam nájsť Boha.“ (Kde je Boh?)

Samozrejme som si vedomý aj aj Mt 13, 43 – „Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“, O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách, čo nastoľuje viaceré ďalšie otázky – Nastáva Božie kráľovstvo až po Súdnom dni? Existuje Božie kráľovstvo vo Svete? – myslím však, že je tu a v tomto prípade je pojem „kráľovstvo“ použité len ilustračne.

  1. V Myslenie západnej civilizácie, William Raeper, Linda Smith, 26 Božie kráľovstvo, str. 225 – „Od čias Augustina až po reformáciu bolo Božie kráľovstvo rôznym spôsobom stotožňované s cirkvou. V súčasnosti mnoho kresťanských cirkví tento názor nezastáva“
  2. „Podali mu knihu proroka Izaiáša. Knihu rozvinul na tom mieste, kde bolo napísané: Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma vyhlásiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť a vyhlásiť milostivý rok Pána.“ (Lukáš 4,17-4,19)
  3. O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách
  4. jedným z možných vysvetlení je – Myslím, že Božie Kráľovstvo je obrazom Kráľovstva nebeského v Stvorení / vo Svete, tak ako je človek obrazom Boha vo Svete. Tvoria ho stvorené Eentity ako ľudské telo. Božie kráľovstvo existuje (oproti Nebesiam / Nebeskému kráľovstvu, ktoré NIE-existujú)
  5. ďalším možným názorom (, ktorý osobne nepovažujem za správny), čo je Kráľovstvo Božie Kráľovstvo nebeské je superšťastný Svet a život vyvolených v ňom po Súdnom dni (viď odstavec Súdny deň)

Nebo

Všeobecne môžeme slovo „nebo“ nájsť v Biblii v troch významoch“

  1. obrazné pomenovanie Sveta / Existencie – „nebo a zem“ – Lukáš 21:33 SSV „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“, SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad, Genezis 1:1-25 SLB: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“, …
  2. ako synonymum Nebies / Nebeského Kráľovstva / NIE-Existencie
  3. v treťom prípade, keď sa to môže vzťahovať, či dokonca skutočne vzťahuje (proces, alegorický zážitok svedkov, … ktorý vyjadruje alegóriu a ich prežívanie toho, čo sa skutočne deje) na oba predchádzajúce prípady a významy

Príklady tretieho bodu:

  1. buď vôľa Tvoja ako v Nebi tak i na Zemi, – všetko sa deje podľa Tvojej vôle, v Nestvorenom aj Stvorenom, Nebom sa tu podľa mňa myslí Nestvorené, nie nebo ako v Genezis 1:1 „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“, ale Nebesia / „Nebeské kráľovstvo“
  2. „Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“ (Lk 24, 51-52) – viď Nebesia – teda nebesia a nebo je to isté – NIE-Stvorené
  3. A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba (Druhá kniha kráľov – 2Kr 2 – 11)(Eliáš – prorok)(Knihy Kráľov)

Súdny deň

  1. odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych

Znamená Súdny deň aj koniec Sveta / Existencie (všetkých Eentít) / Stvoreného, koniec dní, …, alebo budú vyvolení žiť v nejakom bájnom Svete, v Raji, v Kráľovstve Nebeskom, v Nebi ako protiklade Pekla, kde budú odsúdení a zatratení?

Myslím si, že v Súdnom dni Svet / Existencia a teda všetky stvorené Eentity zaniknú (pozri aj Mt 13, 30 až Mt 13, 40, O kráľovstve nebeskom v Evanjeliách) a nesmrteľné duše ľudí spočinú / uvedomia si, že sú v Jednote s Bohom (jednotlivé časti, ktoré sú „autonómne“ a samé o sebe, tvoria jeden celok, ale nezmiešavajú sa – Čo je Jednota v kresťanstve) a v Jednote spočívajú v Bohu. Pre omilostených to bude Nebo a pre ostatných peklo hrôzy zo seba, výčitiek, neskorej ľútosti a viny. Opäť – nemyslím si, že Boh niekoho odsúdi (pozri aj Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil), nesmrteľná ľudská Duša sa uvedomí, rýdzo bez zakalenia Svetom a zhrozí sa ako veľmi Boží Obraz pokrivila. Boh ju omilostí podľa svojej vôle, ktorú žiaden človek nepozná (opäť – niečo vieme – viera, mravnosť a skutky dobra [„… Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ , Mt 25, 40]), alebo ponechá v jej ľútosti. Boh nepotrebuje nikoho odsudzovať. Boh omilostňuje. Súd je v udelení alebo neudelení milosti.

  1. „živých i mŕtvych“

Kto sú živí a kto mŕvi v Súdnom Dni?

Stále narážame na „problém“ času. Čas, dní, … vznikol so Stvorením a mimo časopriestor neexistuje. Boh, ktorý nie je Stvorením, nie je v Stvorení (Kde je Boh?). Aj človek si dokáže predstaviť nie plynúce Stvorenie v čase, ale Stvorenie ako nadčasovú entitu (Nadčasové entity).

Myslím si, že po smrti tela sa nesmrteľná ľudská Duša opustí všetko Stvorené a teda časného. Súc mimo času to znamená, že zažije Súdny deň, ktorý bude (niekedy) v čase. Pre ňu bude Súdny deň v okamžiku jej smrti. To sú mŕtvi.

Zrejme však v Stvorení nastane okamžik, Súdny Deň, podľa mňa koniec Stvorenia, s poslednými ľuďmi. To sú živí.

Ako vždy aj tu a teraz (Ako vždy aj tu a teraz). Boh je nepochopiteľný. Človek sa má snažiť o milosť / spásu. Boh omilostí nesmrteľnú ľudskú dušu podľa svojej vôle, ktorú žiaden človek nepozná. Čo vieme s určitosťou povedať a čo je podstatné je žiť vo (1) viere – (Cieľ a zmysel Stvorenia, Ježiš Kristus, Aký je vzťah „milovať Svet“ a požiadavky nepripútanosti), (2) mravnosti (Príkazy a Zákazy) a (3) robiť skutky dobra. Človek má slobodnú vôľu a tú má využiť na toto vo Svete (viď predošlú vetu) z vlastnej slobodnej vôle. A toto má človek robiť a snažiť sa najmä o spásu / omilostenie / odmenu v Nebi a dobrý život (viď predpredpredošlú vetu) vo Svete. Všetko ostatné je filozofovanie, metafory, vedomé chyby, analógie, priblíženia, …