Ad Johann Georg Hamann (Malé dějiny filosofie, Hans Joachim Storig, str. 487) – „Bez řeči bychom neměli rozum,. Bez slova, žádny rozum – žádny svět“ – (1) aj keď viaceré zvieratá prejavujú známky rozumu a aj keď navzájom komunikujú, ich komunikácia sa nedá nazývať „slovami“, sú to skôr určité komplexné vnemy (Čo je prejavom nesmrteľnej Duše v človeku oproti zvieratám) – (2) „žádny svět“ – beriem to ako hyperbolu a metaforu praktického ľudského života, lebo ako také to evidentne nie je pravdivé tvrdenie
Ad Johann Gottfried Herder (Malé dějiny filosofie, Hans Joachim Storig, str. 488) – „Rozum je vázán na řeč, ba je v podstatě jazykový, a tím je vázán na zkušenost, dějiny, zájem.“ – (1) Úroveň a vyspelosť rozumu a úroveň a vyspelosť jazyka a vyjadrovania u konkrétneho človeka nie je vždy úmerná (samozrejme často áno), niektorí veľmi rozumní ľudia sa vôbec nevedia vyjadrovať a dokonca aj naopak – (2) Rozum je aj vizuálny (obrazy) a schopný komplexných vnemov, ktoré sa nedajú popísať / vyjadriť slovami a existuje predstavivosť, ktorá nie je viazaná na slová a ďalšie … – (3) neviem, čo tam robí slovo „zájem“, samozrejme beriem to ako estetický prvok a oduševnenie autora (podobne ako napr. HIMYM k Pablovi Nerudovi – „neviem, čo tam robí chlieb, ale je to nádherné“ – https://www.youtube.com/watch?v=sq8RJgQNRYc), ale určite pôsobí to cudzorodo
Ad Johann Gottfried Herder (Malé dějiny filosofie, Hans Joachim Storig, str. 488) – „Rozum je vázán na řeč, ba je v podstatě jazykový …“. Nie je to pravda. Často hovoríme, keď chceme niečo povedať, vyjadriť – „ešte som to nesformuloval“, „neviem to povedať slovami“, „je to príliš komplexné, aby sa to dalo popísať slovami“, … . Pozri aj “ Toto súcno v duši, ktorá je znakom veci a z ktorého sa vytvára mentálna veta, podobne ako sa tvorí verbálna veta zo slov, nazývame niekedy intenciou duše, nieedy pojmom duše, niekedy odtlačkom duše, niekedy podobou veci a Boethius vo svojom Komentárii k O vyjadrovaní ho nazýva tým, vďaka čomu rozumieme (intellectum). […] Preto ak niekedy niekto vysloví nahlas výrok, vytvoril si predtým vo svojom vnútri nejaký mentálny výrok, ktorý nepatrí do nijakého prirodzeného jazyka. Mnohí ľudia totiž častto vytvárajú vo svojom vnútri mentálne výroky, ktoré pre nedostatky jazyka nevedia vyjadriť.“ (Antológia, Patristika a scholastika, Viliam Ockham, Summa logicae, 9. [SL I, 12: Mená prvej a druhej intencie], str. 437 dole)
Samozrejme je mojou vierou a presvedčením, že „Na počiatku bolo Slovo. A Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami“ – oi – Otázky naší doby, Claude Tresmontant, Biblia, str. 35: „Autor gréckeho prekladu štvrtého evanjelia chcel povedať, že konkrétny človek (pozn. mylion – Ježiš Kristus [Ježiš Kristus] – Boh sa stal človekom), ktorým je galilejskí rabi, je samo Božei učenie v celej svojej plnosti. Aby to povedal v hebrejčine, použil pojem, ktorý bol pre Hebrejcov celkom zrozumiteľný, ale ktorý je nielen nevhodne, ale priamo „neblaze“ preložený do francúzčiny i češtiny ako Slovo sa stalo telom alebo ako Slovo na seba vzalo telo.“
Taktiež a opäť – Slovo je večné (vedomá chyba – bezčasové), ale keď sa vysloví, jeho zvuk zanikne v diaľke.