Začni TU – https://www.mylion.sk/wp-admin/post.php?post=911&action=edit
- To čo „NIE-existuje“ si nevieme predstaviť ani pomenovať. Už slovo „neexistencia“ a ich používanie v absolútnom zmysle ako NIE-existencia sú chybné (môžeš povedať nič v tomto priestore alebo neexistuje dôvod na niečo, ale nie absolútnu „NIE-existenciu“ . Sú nevyhnutnou vedomou chybou v logickom myslení, pretože čo má meno, existuje. Čo chceš uchopiť, použiť, pochopiť musí existovať. Je chybou, s ktorou musíme žiť, a ktorá je nevyhnutná pre našu existenciu. Je to hranica, hrádza, ktorou sa ukotvujeme v existencii pred šialenstvom a chaosom, hororom a totálnym zničením, implóziou, čo vyvoláva akýkoľvek pokus predstaviť si „NIE-existenciu“. Je chybou, ktorou ukotvujeme Ja – „Ja som“. „NIE-existencia“ nemôže mať meno, nemôže byť ani definovaná nepriamo ako opak „existencie“ alebo „neskutočnosť“, pretože už vtedy by existovala, bola by niečím. To čo definujeme a čo si predstavujeme ako „NIE-existencia“ nie je v skutočnosti prázdnota. Prázdnota nie je „NIE-existencia“. Prázdnota je priestor, v ktorom sa nič nenachádza, či už fyzicko – časový priestor (ako hovoríme o obsahu, tak nie sú prítomné žiadne veci, ak hovoríme z pohľadu (Čo je Pohľad) dynamiky tak absolútny pokoj alebo napríklad žiadna zmena – zrýchlenie / spomalenie …) alebo duševný (žiadne pocity / žiaden nepokoj / vyrovnanosť) alebo duchovný (žiadne myšlienky). Podstatné je, aby to bola vedomá chyba. Je zaujímavé, že možno môžeme využiť symbol „0“ alebo „000“. Nie je to matematika, ale podobne, ako v matematike si neznámu premennú si označíme neznámou „x“, niečím čo nepoznáme, a nemusíme o tom nič vedieť. Riešenie ani nemusí existovať a teda ani „x“, nemusí existovať a my dokonca vieme, že v tomto prípade „x“ / „0“ / „000“ „neexistuje“. Samozrejme v tomto prípade sa nebude jednať o rovnicu / nerovnicu, pravdu / nepravdu (logika sú len niektoré uzavreté cykly – logický súčet, logický súčin, nektoré uzavreté cykly sú nelogické). Ide o symbol. A čo tak symbolické výpočty / symbolické transformácie (premeny)? A tak sa na prvý pohľad zdá, že sme náš problém vyriešili. Ak je to naozaj tak, a skutočne tak môžeme urobiť, tak možno symbol je zatiaľ jedinou (možno sú viaceré) cestou ako rozumne uchopiť nielen „nič / neexistenciu“, ale aj ďalšie otázky napríklad ľudského života. Výhodou výpočtového / premenného (transformačného) zdôvodnenia je to, že Ti stačí rozum, nepotrebuješ intuíciu ani vieru, čomu sa pri riešení ťažkých a všeobecne nezodpovedaných otázok ľudského života nevyhneš. Je to lepšie ako meno „neexistencia“ alebo „ničota“, ale pri dôslednom zvažovaní však aj tieto riešenia sú nepravdivé. Symbol môže symbolizovať iba niečo čo existuje a rovnica, ktorá nemá riešenie, znamená, že výsledok na danom definičnom obore, je prázdna množina. Na prvé pomyslenie by to teoreticky mohla byť hypotetická rovnica s platným definičným oborom, ktorej obor hodnôt „neexistuje“ – ale čo to znamená / nie je to somarina? Treba to premyslieť …
- Preto nikdy netreba zabúdať a byť si vedomý, že pri pokusoch prekročiť to, čo existuje, vždy robíme a budeme robiť chybu, aj keď je to nevyhnutné.
Nepodstatné úvahy
- DOPRACUJ! – čo je pred, teda následné vzniklo z predošlého (prejavené napr. v scholastike realistami a nominalistami) (v tomto „individuálnom čase“, v tejto postupnosti – človek alebo človečina, kategória alebo jednotlivosť, idea alebo skutočný prejav idei, … Celé obdobia filozofie riešili túto nepodstatnú otázku, ktorá je vyriešená obyčajným popisom skutočnosti (stvorené vo variante našich volieb). Čo môžeš dokázať, odvodiť, čo skutočne napomáha veci (ako sa zachovať v zmysle čo urobiť, ako sa rozvíjať, ako pochopiť lepšie, ako uchopiť skutočnosť [okamžik stvoreného], ako to urobiť lepšie, ako sa mať lepšie, …). Načo to všetko filozofovanie? Ale ak nájdem jednu vec, ktorou to vyriešim, tak sa v tomto odseku mýlim. Ale, skutočne, načo sú tie úvahy dobré? Čo hovoria? Čo riešia? Čo rieši uvažovanie o týchto veciach v zmysle čo je primárne a čo odvodené? Čo je nadradené a čo z toho vyplýva / je podradené? Či to je len ľudský konštrukt alebo Čo? Čo užitočné môžem toho odvodiť? K čomu vedú? Všetko existuje a všetko slúži svojmu účelu. Skutočné veci fungujú. Pretože to funguje, budem to robiť. Nepotrebujem to riešiť. Vidím. Vidím človeka, konkrétneho človeka. Jednotlivosť. Vidím ľudskosť / človečinu. Vidím ľudskosť / človečinu. Vidím ju aj keď sa pozriem na toho konkrétneho človeka a (vnútorným zrakom vidím) viem čo je homo sapiens sapiens a viem že existuje niečo ako ľudskosť / človečina. Organizujem. Štrukúrujem. Je to proste štruktúra existencie, ktorá nám pomáha pochopiť, robiť veci, pracovať, sledovať svoje ciele, … Nik nemôže povedať, že či už „podstata“ / kategória / druh alebo „forma“ / jednotlivosť neexistuje. Poobzerajte sa okolo seba. Oboje proste vidím. A existuje, pretože funguje. Vo všetkých smeroch. Je to proste obyčajná otázka organizácie vedomostí a videnia, nie problém existencie? / bytia?, ktorý by bolo treba riešiť. Nevidím úžitok / prospech / zmysel z toho, aby som to riešil. Proste tak to je.
Vymyslené problémy
Vymyslené problémy, nedá sa povedať, že vyslovene neužitočné (napr. meditovať o tom ako o kóane v zene, pri dokazovaní ad absurdum, pri odkrývaní sofistických tvrdení a argumentácií, pri cibrení a trénovaní myslenia, …), ale v realite zbytočné, smiešne, zahmlievajúce a odvádzajúce od podstaty veci. Filozofovanie pre filozofovanie. Nedá sa na tom postaviť dom.
- Zajac nikdy nedobehne / nepredbehne korytnačku
- Grék kričí z lode: „Všetci Gréci sú klamári“ – hyperbola vydávaná za fakt, voľné vyjadrovanie, neber to doslovne
- Môže Boh stvoriť kameň, ktorý neudvihne?
- Mozog v nádobe (skepticizmus)
- Argumentácia za pomoci filozofických argumentov – Filozofická gymnastika, 25 krátkych myšlienkových dobrodružstiev, Stephen Law, Je možné cestovať v čase?, str. 52 – 65 -, prečo nie je možné cestovanie v čase (myslím, že cestovanie v čase nie je možné, ale argumentácia má vychádzať z fyziky a logickej podstaty Sveta / Časopriestoru a vecí, nie z filozofie, filozofickej logiky a „filozofovania“ —– napríklad argumentácia, že spisovateľ cestuje v čase a prinesie si knihu, ktorú má napísať – ale v čase, keď s vydáva do budúcnosti ešte kniha nie je skutočná a tak z jeho miesta a z jeho pohľadu ešte budúcnosť, v ktorej je už kniha napísaná, nie je skutočná a vôbec nie je možné povedať, že ju napíše —– rovnako argument, že keď cestujeme veľmi rýchlo a vrátime sa, v podstate cestujeme do budúcnosti, ale v tej budúcnosti sme takým istým človekom, ktorý nasleduje v[o svojom] čase hneď po prítomnosti [ktorá je minulosťou budúcnosti] a hneď po objavení sa v budúcnosti a ten človek v budúcnosti [ako iná, ďalšia, samostatná jednotka] sa nenachádza, proste vždy existuje len ten jeden človek, ktorý nežije z prítomnosti do budúcnosti (nepíše knihu), ale cestuje v čase —– podobne ak by niekto cestoval do minulosti, stal by sa tým istým človekom ako bol v tej minulosti, teda stal by sa sebou ako bol v tom čase a o svojej budúcnosti by maximálne mal nejaké dejavú [nemyslím si dokonca, že by vedel o sebe ako je vo svojej prítomnosti predtým ako cestoval v čase a cestovaním do minulosti by vytvoril nekonečnú slučku a budúcnosť – to čo nastane po prítomnosti – by pre neho neexistovala, čo by zrejme nechcel, pokiaľ by nemal super život, ktorý by mal v budúcnosti skončiť, napr. by bol smrteľne chorý] a v podstate by to bolo to čo je teraz, lebo všetko je už dané a žijeme každú chvíľu svojho života v svojej minulosti, prítomnosti a budúcnosti][rovnako je otázkou, že keby cestoval alebo chcel cestovať do minulosti, keď sa ešte nenarodil, čo by sa stalo, myslím, že by to proste nebolo možné] — všetko je už dané, teda je dané aj to, že cestujeme v čase, či už do minulosti alebo budúcnosti – https://www.youtube.com/watch?v=siX1pLhRXuM)