Ako môže niekto pochybovať Duchom Svätým inšipirovanú Tradíciu? To je prečo nie Sola Scriptura.

Evanjelium podľa Jána – Biblia – Sväté písmo – (KAT – Katolícky preklad): „5 No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: »Kam ideš?« 6 Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. 7 Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. 8 A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. 9 Hriech je, že neveria vo mňa, 10 spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, 11 a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené. 12 Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. 13 Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. 14 On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15 Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. 16 Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“

Človek musí žasnúť pred Múdrosťou Vekov. Ako to, že my ľudia „20 storočia“ (samozrejme 21., …) v duchovných otázkach nedokážeme – pochopiť? – prijať? – osláviť? Hádame sa o veciach, ktoré boli minulým ľuďom úplne jasné a prirodzené ako košeľa, ktorú si obliekli. Ako je možné, že všetky tie otázky počas 2000 rokov, boli dávno tak správne vysvetlené a zodpovedané, sú dnes znova nastoľované. A ani dnes, najlepší učenci, to nevedia lepšie a odvolávajú sa. To, čo dnes, riešime ako niečo super-múdre a uvádzané v debatách, ľudia v minulosti považovali za prirodzené. Duch Svätý. Tešiteľ. Tradícia (ktorú inšpiruje).