Filozofia je viac ako analýza jazyka

Niekto povie: „Nič nebolo vnútri, čo nebolo najprv v zmysloch.“ Nesúhlasím (samozrejme – Rozdiel medzi senzualizmom a empirizmom.).

„Produkuje“ samotná štruktúra „mysle“ – čo ?- logika – skutočnosti / poznanie / myšlienky

  1. Poznanie ako štruktúra (Forma) Ja (oi a napr. mysle). Obsah ako vyjadrenie / prejav samotnej štruktúry Ja (oi a napr. mysle). Pravda ako „Buď“ človeka. Napr. konanie v súlade s Ja (Pravdivé konanie), ale toho ešte viac, …
  2. Poznanie ako štruktúra (Forma) Sveta. Obsah ako vyjadrenie / prejav samotnej štruktúry (Formy) Sveta. Pravda ako „Buď“.
  3. Poznanie ako zhoda štruktúry mysle a štruktúry Sveta. Pravda ako „Ja som“.
  4. Poznanie ako zhoda Formy a Obsahu Ja a Formy a Obsahu Sveta. Pravda ako skúsenostná alebo logická zhoda Výrokov.

Logický pozitivizmus, Malá antológia filozofie XX. storočia, Rudolf Carnap (1891 -1970), str. 253: „Lepšie porozumieť však znamená disponovať nástrojmi, pomocou ktorých dokážeme odlíšiť nie pravdu od nepravdy (pravda nemá substanciálny charakter), ale pravdivé (výroky) od nepravdivých. Carnap (a viacerí ďalší, napr. Schlick, Hempel, …) rozlišovali medzi pravdivosťou ako zhodou (vety, výroku, …) so zmyslovými údajmi a faktami na strane jednej a pravdivosťou ako logickou zhodou viet navzájom, pričom – v zhode s Kantom – hlásali, že mimoskúsenostné vzťahy a ich určenie nepredstavujú vedenie, ale iba formu vedenia.“ – Proste nesúhlasím. Je toho (vo Filozofii) omnoho viac. Napr. Pravda ako (samotné) konanie. Pravda ako konanie v súlade s Ja (bod.1). Pravda ako (samotné) bytie – napr. nielen „som“, ale aj „Buď“ / „Buď“ a „Som“ (body 1. až 3.), …. Napr. Filozofia ako správne / múdre Bytie. Proste Filozofia je viac ako skúmanie významov, viac ako skúmanie jazyka, viac ako lingvistika, viac ako logika, viac ako skúmanie výrokov, viac ako skúsenosť, dokonca viac ako myslenie, viac ako cítenie, viac ako kladenie otázok, viac ako analýza (napríklad môže je to byť aj syntéza), viac ako indukcia (môže to byť aj dedukcia), (opäť) Pravda ako „ak (povedzme-že) -> potom“… Všetko toto a ešte viac … proste nemôžeme povedať, že to nemá význam. Že to je nezmyselné.