Jesennú koreňovú zeleninu – najmä mrkva, petržlen (na koreň aj na vňať), paštrnák, cukrová repa, …) a špenátovú zeleninu (najmä špenát, mangold, …) a ružičkový kel koncom jesene zberám a vyberám z pôdy iba v odôvodnených prípadoch, napr. záhrada mimo bydliska, … a aj tak zberám iba množstvo potrebné do ďalšej návštevy záhrady (napr. pri chalupe). Inak nechávam v pôde až do konca januára, prípadne aj dlhšie a niektoré dokonca až stredu jari a dokonca napr. mangold až celý budúci rok, pretože po odstránení kvitnúcej stonky pokračuje v nasadzovaní listov ako v prvom roku – tak aby rastlina nezačala prípravu na kvitnutie.

Dôvodom je (1) vyťažiť maximálne množstvo z jej pobytu vonku v zemi pre jej produkciu, (2) mimoriadne zvýšiť jej výživovú hodnotu, oproti produkcii z pivnice neporovnateľne, ale aj oproti čerstvej produkcii o unikátne a hodnotné fytochemikálie a silu a energiu, ktorá vzniká reakciou a obranou živej zakorenenej rastliny spojenej so zemou pred chladom a mrazom, (3) zabrániť procesom plesnivenia a vysychania a scvrkávania a všeobecne degradácii a podstatného zhoršovania kvality zeleniny pri uskladnení (4) minimalizovať potrebnú starostlivosť o uskladnenú zeleninu (napr. vlhčenie piesku, preberanie a odstraňovanie hnijúcich, plesnejúcich, či inak znehodnotených rastlín, či kusov rastlín), (5) ušetriť miesto v pivnici a mrazničke a (6) zlepšiť chuť (napr. paštrnák, ale aj iné druhy koreňovej zeleniny, ak zmrznú sladšie).