Všetko existuje. Existuje absolútne a existuje relatívne.
Zástanci „Solo Scriptura“ (jedine Písmo) hovoria, že mnohé pasáže Písma treba chápať v kontexte. Samozrejme. !Samozrejme! musíme vysvetľovať v kontexte. Ale iba relatívne veci treba chápať v kontexte. Pretože v inom kontexte znamenajú niečo iné. A naviac a avšak to, že Písmo treba chápať v kontexte, naznačuje potrebu výkladu. A už sa dostávame mimo „Solo Scriptura“. Je mnoho vykladačov (https://tabletalkmagazine.com/posts/is-scripture-alone-the-same-thing-as-scripture-only/). Je preto dobré, keď výklad je jednotný a je výsledkom práce tímu vysokokvalifikovaných ľudí za obdobie mnoho stoviek rokov (tradícia a zbor biskupov).
Viď nižšie – ad 25.23 min – „… všimnite si, že, tak ortodoxní ako aj heretici, sa odvolávajú na Písmo. Dokonca aj heretici sa ovolávajú na Písmo, aby ho prekrútili. …, že dokonca aj heretici používali verše Biblie, aby ich prekrútili. Aby dokázali svoje teórie. …“
Dávnejšie – nepočítal som, že to niekedy budem potrebovať, preto nemám odkaz – významný protestantský teológ povedal – parafrázujem – „na konci (dokonca aj v protestantskej debate), sú to moje verše proti tvojim veršom“.
Aké rúhačské! Sväté písmo je relatívne. Nie. Stáva sa absolútnym, keď jeho „výklad“ je jeden a jednotný a jednoznačný a kvalifikovaný. Tradícia. To je význam tradície a magisterium cirkvi – zboru biskupov. Nekladie tradíciu na úroveň Svätého Písma. Tradícia a všetky ostatné zdroje viery pramenia vo Svätom Písme. Autorita Svätého Písma je absolútna (BIBLIA / Biblia / biblie). A prejavovaná a dokázaná a uskutočnená našimi skutkami.
Solo / Sola a podobné slovné hračky (https://carm.org/about-the-bible/what-is-the-difference-between-sola-solo-and-prima-scriptura/), je obyčajné ohýbanie skutočnosti. Skutočnosti, že zdanlivé „protirečenia“ a pre účely prezentujúcích nevhodné výroky Svätého Písma obhajujúcich svoju pozíciu – vraj musíme brať veci v kontexte. Opäť – . !Samozrejme! musíme vysvetľovať v kontexte. Neznevažujem schopnosť človeka pochopiť Sväté Písmo. Ale ako sa hovorí v Evanjeliu podľa Matúša, 13. kapitola: „10 Učeníci k nemu pristúpili a spýtali sa: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 On im odpovedal: „Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies a im nie. 12 Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať hojnosť1; tomu však, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má. 13 V podobenstvách im hovorím preto, že hľadia, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu. 14 Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať a počúvať, ale vôbec nepochopíte; budete hľadieť a hľadieť, ale vôbec neuvidíte!“. Sväté Písmo, – neprirovnávam iba ilustrujem – podobne ako napríklad vedecká štúdia, potrebuje kontext. Fakty potrebujú kontext. Fakty potrebujú odborný kontext. Až potom sú absolútne. Môže to byť zdravý rozum, môže to byť teologická erudícia, môže to byť stáročiami overená tradícia. Neznevažujem vysvetľovanie Svätého Písma v kontexte a nepopieram význam takého čítania Svätého Písma. Samozrejme. Každé takéto vysvetľovanie je však vždy mimo „Solo / Sola scriptura“.
Celok. Nielen tradícia. Nielen zbor biskupov. Celok je absolútny. Celok – tradícia a Sväté Písmo a zbor biskupov. A aj keď magisterium cirkvi – zbor biskupov a tradícia inšpirovaná Duchom Svätým môže ísť za výroky Svätého Písma a učiť výroky, ktoré nie sú doslovne vyjadrené vo Svätom Písme a rozvíjať výroky Svätého Písma, nikdy Svätému Písmu alebo jeho duchu nemôže protirečiť. V tom zmysle je Sväté Písmo určitým spôsobom „nadradené“. Ale opäť – je to celok. To, že katolícka cirkev poznáva viacero prameňov viery, neznamená, že popiera Sväté písmo.
List Galaťanom
Často dôvodia vyznávači Solo / Sola scriptura Pavlovým Listom Galaťanom. Ale ako povedané v ????
Napríklad proti Tradícii ako zdroju viery- Gal 1: „14 V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. 15 Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo 16 zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou,“
Proti Skutkom ako podmienky k Spáse:
Gal 2: „4 A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. 5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človeku -, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, 7 ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných – 8 veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi -, 9 a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. 10 Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť. 11 Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. 14 Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ 15 My sme rodení židia, nie hriešni pohania, 16 a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek. 17 Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! 18 Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. 19 Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. …“. Opäť „skrze zákon zomrel zákonu …“.
A aj keď dôvodime slovami Pavla, treba si uvedomiť, že v čase Pavla nebola Biblia v dnešnej podobe, ani vo forme katolíckej biblie ani protestanskej biblie. Bol ustanovený iba Starý zákon, ako povedané v:
Zástanci Solo / Sola scriptura sa odvolávajú na tieto výroky – za „slobodu“ a teda, že sa nemá Viere pridávať, čo nie je v Svätých Textoch a tak zotročovať veriaceho. Konkrétne pridávať k Evanjeliu. Sväté texty teda Biblia, však obsahuje aj Starý zákon. Ako teda vysvetlia, že sa neriadia napríklad príkazom obriezky, či stravovacími príkazmi Starého zákona? Sú novšie texty lepšie alebo záväznejšie ako staršie? Užšie ako širšie? Opäť – riadia sa napríklad príkazom obriezky alebo stravovacími príkazmi (ako napr. uvedené https://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline/shows/religion/maps/primary/galatians.html)?
Pozri aj:
Ak nie, ako potom povedať – nie skutkami, výlučne vierou – a súčasne – viera bez skutkov je mŕtva? Nový zákon obsahuje jedne aj druhé výroky. Ťažko si dokonca predstaviť kontext, v ktorom by Solo / Sola scriptura platilo jedno aj druhé. Nie skutky a súčasne inde aj skutky. Pavol hovorí: „… ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek“, Ježiš v Matúš 7:21-23 SSV: „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca“. Alebo v Matúš 25: 34 – 46 (Človek môže pre svoju Spásu veľa urobiť). Odpoveďou je katolícka živá Viera. Viera uskutočňovaná skutkami Lásky (Skutky Lásky, Viera bez skutkov je mŕtva) (nie skutkami nepodstatných rituálov).
Matúš 5:17 SSV: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ Naplniť ich živou Vierou. Marek 2:27-28 SSV: „I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ – SSV: Sväté Písmo – katolícky preklad. Živá viera. Skutky, ospravedlnenie a List Galaťanom. Aká je dôležitá pre Spásu obriezka alebo stravovacie pokyny v Starom zákone? Nepodstatné rituály (Gal 2: 16: „… človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista“) Dokonca aj k sväteniu Soboty (nedele), ktoré má veľký význam z viacerých dôvodov (pozdvihnutie myšlienok od svetských povinností k Bohu, omša, oddych pre ďalšiu prácu – skutky vo Viere – v živej Viere, …), Ježiš Kristus hovorí „… Syn človeka pánom aj nad sobotou“. Opäť – Gal 2: 17: „… je vari Kristus služobníkom hriechu?“