Impulzom pre tento príspevok bolo – v tomto konkrétnom prípade – https://www.youtube.com/watch?v=M8tzaXQH1G4 – mimoriadne kvalitné, kvalifikované a celkovo výborné a autorovi patrí obrovská vďaka – oi porovnávanie rafinovaných olejov zo semien a masla (margarín netreba ani spomínať). (Veľký výkričnik a to som nepochopil, že sa spomína linolenic acid – kyselina linolénová oproti maslu a odvodzuje sa, že práve oleje zo semien obsahujú veľa kyseliny linolénovej a teda sa odvodzuje až sekundárdne a teda nie že oleje zo semien, ale kyselina linolénová. Ale neviem – ak je to tak, potom celá argumentácia je problematická.)
Ale inak – práve pre túto kvalitu autorovho príspevku som si uvedomil, ako ľahko je urobiť vedeckú štúdiu, ktorá je úplne zavádzajúca. Aj keď sa to často pri údajoch neuvádza a autor to vyslovene niekoľkokrát spomenul, takmer všetky prezentované štúdie neuvádzali, či sa jedná o za studena lisované oleje alebo rafinované oleje. Z prezentovaných údajov a kontextu a skúseností som vyslovene presvedčený, že išlo o rafinované oleje. Veľa prezentovaných zdravotných údajov mali rafinované oleje lepšie a žiaden nemalo lepšie maslo – predtým si pls určite prečítaj O tukoch a spôsobe prípravy jedla. Ale samozrejme podľa môjho názoru je maslo omnoho zdravšie (s prihliadnutím na nasledujúce body) ako všeobecne všetky rafinované oleje. To ma viedlo k zamysleniu aký je dôležitý kontext v prezentovaní vedeckých štúdií a ich význam v reálnom živote a ich aplikáciu v reálnom živote. Rád by som požiadal o čítanie v tomto duchu.
- samozrejme – ostatné premenné nezmenené
- samozrejme s mierou – miera je toľko, koľko neškodí, koľko škodí zistíme sústavným a priebežným monitorovaním svojho zdravotného stavu akokoľvek je to obtiažne a koľkokoľvek otázok to prináša, pokiaľ sa človek nenarodí s určitými zdravotnými problémami a pokiaľ sa nejedná o prudký alergén alebo jed, prípadný problém sa rozvíja postupne, napr. nikto sa nestane diabetikom druhého typu cez noc – pravidelné zdravotné prehliadky – a ešte … !!! – pod mierou TU nemyslím, že sa 80% stravujem zdravo a tak si môžem dovoliť 20 % nezdravého jedla — a aj keď samozrejme existuje nezdravé jedlo a tomu sa treba vyhýbať a aj keď je pravda, že veľmi často je „jedom“ množstvo danej potravy vo svojej podstate a spôsobe prípravy a aj keď existujú aj vyslovene a bezpochyby zdravé jedlá a aj keď inokedy je často ťažko posúdiť a pochopiť, či je dané jedlo zdravé a nezdravé, najmä ak sa napr. štúdie posudzujú úzko, vyhranene, sú zdravé v „kontexte“ a aj keď pre niekoho môže byť dané jedlo zdravé a pre iného nezdravé a aj keď … — keď sa povie s mierou myslím, že intuitívne väčšina chápe, čo sa myslí a ostatní by si mali nechať poradiť, čo to je s mierou
- toľko krát spomínané – napr. Sten Eckberg:“zdravšie ako čo?“ a dodávam „zdravšie kedy?“ a ešte „je to vhodné?“ (v najširšom slova zmysle)
- a čo ak je toto a toľko v poriadku? Znamená to nevyhnutne, že menej alebo viac je viac v poriadku? (často áno, ale často aj nie, často to nie je to súťaž v hode oštepom, ale desaťboj a často dokonca ani súťaž ako taká)
Podľa mňa hovoriť o-tom-či-onom, že to znižuje … / zvyšuje … zdravotné ukazovatele je potrebné vtedy, keď sú zdravotné ukazovatele mimo optimálnych hodnôt. Príkladom môžu byť tvrdenia, že veľký objem svalov dokáže pojať veľa glukózy a preto je zdravé byť kulturistom … Je vedecky dokázanou pravdou, že svalová hmota pojíma veľa glukózy. A samozrejme – kto chce nabrať veľký objem svalovej hmoty, je to v poriadku – aj keď si myslím, že vhodnejšie je formulovať to, že optimálny objem svalovej hmoty. Ale nemá zmysel argumentovať tým, či dokonca robiť to pre „pojatie veľa glukózy“. Nie – cieľom je dostať úroveň inzulínovej senzibility do zdravého intervalu. Tak isto tvrdenia, že živočíšne tuky zvyšujú cholesterol, preto by sme nemali jesť živočíšne tuky. Áno, ale iba ak máme zlé hodnoty ukazovateľov cholesterolu. Ak je cholesterol v poriadku a robíme to s mierou, prečo nie? Rôznorodosť je zdravá a aj živočíšne tuky znamenajú v tomto zmysle prínos (s mierou).
Takto čítam aj odvolávky na štúdie – toto znižuje tieto zlé hodnoty, toto zvyšuje tieto dobré hodnoty … Ži dobrý život!
Pokiaľ si zdravý, kľúčová je (1) vhodnosť (samozrejme s mierou – viď bod 2. v úvode) – spôsob prípravy potravy, pôžiťok a schopnosť dostať do seba čo najoptimálnejšie množstvo živín, potenciál vytrvať pri určitej diétnej či pohybovej aktivite dlhodobo, dobre sa mať, žiť dobrý život, cenová a celkovo dostupnosť, … a (2) rozmanitosť.
Cukry a inzulínová rezistentnosť … Cukry a tuky a obezita … Cukry a tuky sú vynikajúcim zdrojom energie. Cukry sú vynikajúcim a pohotovým zdrojom energie, keď potrebujeme podať výkon. Tuky sú „priestorovo“ a dlhodobo mimoriadne efektívnym zdrojom energie (samozrejme majú aj iné funkcie – rozpúšťadlo, stavebná látka, … – mnohé z nich esenciálne – napr. fosfolipidy pre pečeň – výživový doplnok Essentiale). Teraz si predstavme, čo hovoria štúdie o cukroch a tukoch …
Potrava pôsobí ako celok. Ako Layne Norton (https://www.youtube.com/@biolayne1) s obľubou hovorí – jablko obsahuje rovnaké množstvo cukru ako plechovka koly. Takmer všetci (aj keď nie všetci) sa zhodneme, že jablko je zdravé.
A čo ak je toto a toľko v poriadku? Znamená to, že menej alebo viac je viac v poriadku? Opäť kontext a vhodnosť a rozmanitosť (viď odstavec „Pokiaľ si zdravý …“). Opäť – často to nie je to súťaž v hode oštepom, ale desaťboj a často dokonca ani súťaž ako taká.
Všetky tie grafy, tabuľky, ultimatívne tvrdenia, … Toto a toto je o toľko lepšie ako iné. Toto a toto vedie k obezite, kardiovaskulárnym chorobám, inzulínovej rezistencii, … Nehovorím, že tieto poznatky nie sú dôležité. Ale treba ich rozumne čítať. Prečo by zdravý človek nemal tepelne pripravovať potravu na živočíšnych tukoch, pokiaľ konzumuje takéto jedlá s mierou a pokiaľ používa pri príprave vhodné množstvo a spôsob použitia živočíšnych tukov? Je to omnoho chutnejšie, aj saturované tuky majú svoje miesto vo výžive človeka, podľa mňa je omnoho vhodnejšie tepelne pripravovať potravu na živočíšnych tukoch, hlavne pri dlhej a opakovanej príprave, … (O tukoch a spôsobe prípravy jedla).
Všetko existuje. Existuje jednoznačne zdravé, existuje jednoznačne nezdravé, existuje čo znižovanie / zväčšovanie je jednoznačne prospešné, existuje čo znižovanie / zväčšovanie je relatívne, existuje čo znižovanie / zväčšovanie je jednoznačne škodlivé, existuje čo znižovanie / zväčšovanie je úplne irelevantné, existuje čo je lepšie oproti inému, existuje čo je horšie ako iné, existuje čo nemôžeme povedať či je lepšie alebo horšie, existuje čo nemôžeme povedať či je lepšie alebo horšie ako iné, existuje lepšie pre jedného a horšie pre iného a existuje lepšie / horšie pre každého, existuje … Niečo môžeme zaškatuľkovať. Niečo nemôžeme zaškatuľkovať. Niečo nevieme či môžeme zaškatuľkovať. Niečo … Bohužiaľ vedecké štúdie a informácie veľmi často neprichádzajú s nálepkou, ktorá je čo. A keď prichádzajú, tak často nepomáha vedecký jazyk najmä v oblasti výživy z pohľadu laika alibistický a neurčitý.
Ako a na základe čoho sa teda rozhodovať? Treba vystúpiť z vlaku nové a pseudo-prevratné, nové a bombastické, ďalšie a bombastické, ďalšie / nové …, ktoré na nás chŕlia toto parciálne (tvrdo aj mäkko) je lepšie (ako iné). Tak ako aj z pasce strnulosti. Nebudem sa zaoberať motiváciami, systémom aký vládne, … Je to cesta. Je to život. Žiješ svoj život. Chybuješ. Skúšaš. Poznávaš. Učíš sa. Pykáš za svoje chyby, vynútené aj nevynútené. Ktoré si mohol ovplyvniť, aj ktoré si nemohol ovplyvniť. Mohol si vybrať dobré alebo si nemohol vybrať dobré a mal si na výber iba lepšie alebo horšie. Na jednej strane je dobré ak máš stabilný systém hodnôt a stabilný a zrelý pohľad na svet, na druhej strane treba akceptovať fakty a realitu. Ako Sherlockov otec povedal – Žiješ život. Mení ťa to. Všetko existuje. Preto akokoľvek !veľmi! si cením vedecké informácie a riadim sa nimi, treba sa na nich pozerať zoširoka a v kontexte reálneho života a žitia.