Ján 3:16-18 -SSV – Sväté písmo (KAT – Katolícky preklad): „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ – porovnaj – Jakubov List 2:19 – SSV – Sväté písmo (KAT – Katolícky preklad): „Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa!“
Matúš 7:21-23 SSV: „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ A Božia Vôľa sa plní skutkami. Skutkami (a myšlienkami a slovami, ktoré sú vo svojej podstate skutkami) niekto prijíma, alebo neprijíma, alebo dokonca odmieta Boha. A kto odmietne Boha, nezáleží, či v neho verí, pretože jeho viera je mŕtva. A čo je mŕtve nemôže priniesť žiadne ovocie. Teda nemôže priniesť ani večný život. Kto odmietne Boha, aj keď v neho verí, odmietne svoju Spásu a Večný život. Preto je jasné, že Ján myslí živú vieru. Jakubov List 2:17-18 – SSV – Sväté písmo (KAT – Katolícky preklad): „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“
Tak teda treba rozumieť „… aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Večný život znamená živú vieru. Nič mŕtve neprináša život. Nič mŕtve nie je vo večnom živote. Viera bez bez skutkov je mŕtva. A čo je mŕtve, neznamená nič. Nemôže nič ovplyvniť. Ako môže mŕtve priniesť život? Dokonca môže znamenať strach a odpor, keď sa na to pozrieme. A červy (naše hriechy a hriešne skutky), ktoré sa živia mŕtvolou (mŕtvou vierou), jej neprinesú život. A vždy robíš skutky, buď v živej viere (skutky Lásky – Skutky Lásky, skutky podľa Božej Vôle, múdre skutky a skutky Nádeje podľa Ducha Svätého), alebo v mŕtvej viere (hriešne skutky). (o inom – dokonca aj skutky, ktoré sa zdajú byť indiferentné – jedenie, hygiena, … – sú jedno alebo druhé, napr. zdravé chutné jedlo vs nezdravé chutné jedlo vs obžerstvo, …). Podstatné skutky, nie rituály. Skutky Lásky (Skutky, ospravedlnenie a List Galaťanom).
Opäť – preto je jasné, že Ján myslí živú vieru, nie mŕtvu vieru.
Pozri aj: