On nás spasil … nie pre naše skutky

Prečo veríme, že pre spásu je potrebná viera aj SKUTKY, keď v Biblii čítame:

2. list Timotejovi, Biblia – Sväté písmo (KAT – Katolícky preklad) – „9 On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Ježišovi Kristovi pred večnými vekmi.“

Porovnaj:

Nechcem sa vyhovárať na kontext, ale mnohí to robia, keď ohýbajú slová Biblie ako im to vyhovuje.

Rozumiem tomu tak, že spása je možná jedine cez Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Boh vo svojej vševedúcnost („… pred večnými vekmi.“) vedel, že keď dá človeku slobodnú vôľu, bude hrešiť a jedine Boh v osobe Ježiša Krista , Spasiteľa a jeho Obety môžu človeku pomôcť k a umožniť jeho Spásu. Boh je mimo čas a priestor (pozri aj Prv ako bol Abrahám, Ja Som).

Žiadne naše skutky nemôžu prevážiť naše prečinenia voči Božej Vôli (hriechy). „… nie pre naše skutky, …“, nie v zmysle, že skutky nezavážia, ale pretože naše skutky samotné sú také nedostatočné pre našu Spásu (opäť – Spása nie je možná bez Božej milosti). Spása nie je za odmenu (Spása nie je za odmenu). A to je spomínané rozhodnutie (Stvoriteľ – Božia Vôľa) a milosť (Láska), ktorá sa udiala v Ježišovi Kristovi, hlásaná Svätou Cirkvou (Duch Svätý – múdrosť a nádej). Teda Boh sa nerozhodol, či niektorého človeka spasí a iného nie. Rozhodol sa poslať a inkarnovať sa ako Spasiteľ ako Nádej potenciálne pre všetkých, kto ho prijme alebo dokonca vyslovene nezavrhne (opäť – Božiu Milosť môže získať ktokoľvek a kedykoľvek) (Kresťanstvo a nasledovanie Ježiša Krista je jedinou cestou k vykúpeniu z hriechov a spáse). Samozrejme nie každý „využije“ túto šancu. Niektorí Ježiša Krista odmietnu – myšlienkami, slovami, či skutkami. A tým odmietnu svoju Spásu.

Preto aj skutky (a aj myšlienky a slová ako skutky) zavážia a sú pre spásu potrebné (opäť Človek môže pre svoju Spásu veľa urobiť). Ale najmäPrečo konáme dobré skutky

A oi Ján 14:15 – SSV :“Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“.

A Matúš 7:21-23 SSV: „Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ A Božia Vôľa sa plní skutkami. A kedže niekto môže neplniť Božiu Vôľu alebo plniť Božiu Vôľu, znamená to, že má slobodnú vôľu. A kedže má slobodnú vôľu, znamená to, že nie je predurčený vojsť alebo nevojsť do Nebeského Kráľovstva. A je pravda, že Vševedúci Boh vie ako sa kto rozhodne (čo vôbec nevylučuje, že sa ten ktorý nerozhoduje slobodne) a je tiež pravda, že presne a plne nepoznáme, prečo sa Boh nad niekým zmiluje a nad niekým nezmiluje a preto sa môže zdať, že je niekto predurčený alebo nepredurčený vojsť do Nebeského Kráľovstva. Nie je tomu však tak. Skutky každého človeka vážia a zavážia – oi zachovávanie Ježišových prikázaní (Kaskáda Lásky, Človek môže pre svoju Spásu veľa urobiť) a plnenie Božej Vôle. Spasiteľ vykonal všetku prácu a skutky, ktoré sú potrebné pre každého človeka, aby ten ktorý vošiel do Nebeského Kráľovstva a je pravda, že tieto skutky nemohol vykonať obyčajný človek, a preto „… nie pre naše skutky …“. S určitosťou môžeme povedať, že aj keď Spása nie je za odmenu (viď odkazy vyššie a v zmysle týchto odkazov), skutky každého človeka vážia a zavážia.