Je otázne a vôbec nie je isté, či sa Vesmír rozpína.

Vieme, že je zakrivený a vieme, že sa jeho súčasti vzájomne vo vzťahu k sebe, pohybujú (posun modrého a červeného spektra). Sám o sebe a všetko vnútri. To, že sa jeho súčasti vo vzťahu k sebe pohybujú, nevyhnutne nemusí znamenať, že sa rozpína alebo sťahuje. „Rozpínanie“ a „sťahovanie“ môže tiež byť spôsobené našou relatívnou pozíciou k ostatným objekto. (Radi hovoríme o stovkách miliónov rokov, za ktoré vznikol Život. Taká komplexnosť. )(A …) približovanie a sťahovanie koľko to meráme? 150 rokov? Čo je to oproti 14 miliardám, čo sa odhaduje vek Vesmíru. Ako môžme vylúčiť komplexnosť pohybu súčastí Vesmíru? Je možné, že proste meráme príliš krátko, aby sme spoznali a zmerali pohyby Vesmíru a vnútri Vesmíru.

Čo ak to je iba veľká guľa, ktorá iba rotuje a krúži (Krúžením predstierala nekonečno). A v nej rotujú a krúžia ostatné jej súčasti. Rovnako, ako Mesiac okolo Zeme, Zem okolo svojej osi a Zem okolo Slnka. A Slnko … A galaxie … A kupy galaxií … Krúžia okolo seba po elipsách (a väčšina aj okolo svojej osi). Súčasti sa približujú (modrý posun) a vzdiaľujú (červený posun) vzájomne v (takmer) dokonalej harmónii. Čo ak je to proste komplexné krúženie. 150 rokov oproti 14 miliardám rokov. 150 obehov Zeme okolo Slnka oproti … Proste veľmi dlhého času. Vôbec nič sa nemusí približovať alebo vzďaľovať lineárne. Jednoducho to môže krúžiť. Po eliptickej dráhe, keď sa rýchlosť a vzdialenosť mení (zrýchľuje či spomaľuje podľa pozície v elipse – čo si myslím) alebo po kruhu, keď je rýchlosť a vzdialenosť konštantná. (komplexne a metaforicky) Od „hranice“ (gule) Stvoreného, až po „hranicu“ gule Stvoreného. Od „hranice“ Vesmíru k nám svetlo ešte ani nedoletelo a tak ako môžeme tvrdiť, že sa (ešte) rozpína. Vieme len, že sa niekedy dávno rozpínal, ale nevieme, či je tomu tak aj dnes.

Vo vzájomnej dokonalej harmónii. Harmónii, ktorá vznikla logickou a matematickou dokonalosťou Stvorenia (a následného jeho „začiatku“ – Veľkého Tresku) a zdanlivo náhodnými zrážkami, ktoré sa dajú vysvetliť štatisticky (matematicky), aj keď nie úplne konkrétne určene predpovedať (matematicky) Teóriou Chaosu. Teóriou Chaosu, ktorá je ľudský nástroj, ale pre vševediace a všemocné prejavené „Jedno“ je to úplne deterministická „úloha“. Chaos je v tomto prípade obyčajná ľudská obmedzenosť, neznalosť a neschopnosť.

Veľká guľa, ktorá je ako gigantické (pre účely tohto príspevku – Pohľadu – , povedzme, že priestorové) trojdimenzionálne či (časo-priestorové) štvordimenzionálne hodiny.

A posuny modrého a červeného spektra hovoria iba o uhle, vektore a eliptickej vzdialenosti krúženia, pod ktorým vidíme (dajme tomu) svetlo Sĺnk, pri ich rotácii a pohybe. Nie o rozpínaní a sťahovaní (sa súčastí) Vesmíru („pulzovaním“, o ktorom hovoria niektorí ľudia, ktorí sú zástancami „večného“ Vesmíru – (oi aký by to malo dôvod / príčinu / zmysel / … a pre koho, kto by mohol byť uspokojený a prečo … Veci sa dejú z príčiny a aká je príčina a dôvod „večného“ Vesmíru? – aký význam a úžitok, by malo čokoľvek, ak by Vesmír bol „večný“ – znova všetko odznova? dostať ďalšiu šancu? máš svoju šancu a to je tu a teraz a v každom okamžiku. a to nie je najvážnejší argument. prečo? načo? sme zatratení? kam to vedie?aby sme vytvorili lepšie bytie? ale ak je večný tak to je úplne sadistická predstava. musí mať aspoň jeden koniec konečný. dokonalosť, čokoľvek to znamená. a určite to neznamená „vyvanutie“ (a spása všetkých bytí), lebo nie je večný. skončí (poviem iluzórnou) dokonalosťou čohokoľvek. iluzórnou, lebo aspoň jeden koniec musí byť koniec a teda nie je večný a ak je večný, tak to znamená nekonečné utrpenie, bez ohľadu na všetko, čo je drahé a jediným riešením je umŕtviť sa natoľko, aby si necítil utrpenie, aj keď pod vlajkou „osvietenia“ / „nirvány“ (kam by si vyvanul a čo to vlastne znamená? je to čo?) / … a keď je Svet utrpenie a je večný a pulzujúci, teda všetko utrpenie zažíva znovu a nanovo, a pritom mi tvrdí všetko ostatné … proste to nemá koniec a už vôbec nie dobrý koniec – a čo povedať zástancom „nekonečného“ Vesmíru – nechcem urážať a tak poviem jedine, že – proste Vesmír nie je nekonečný), ale o jeho gigantickej symfónii, ktorou je Vesmír.

Buď.