V Pragmatizmus, John Dewey, Vplyv darvinizmu na filozofiu, III, str. 340:

„(Darwin) uznáva, či skôr tvrdí, že je „nemožné uvažovať o tomto ohromnom a krásnom svete vrátane človeka s jeho schopnosťou vidieť ďaleko do minulosti i budúcnosti ako o výsledku slepej náhody alebo nevyhnutnosti.“ (Life and Letters, Vol. I, p. 282 of 285). Presne tak.

Ale ďalej: „Ak premeny holuba, ktoré pri umelom výbere vytvárajú poštového holuba, nie sú predurčené kvôli chovateľovi, podľa akej logiky dokazujeme, že varianty, ktorých výsledkom sú prírodné druhy, sú predestinované?“ Aj keď tvrdím, že Svet bol stvorený pre Človeka, určite (a v súvislosti s týmto tvrdením v žiadnom prípade) NEtvrdím, že poštový holub sa vyvinul pre chovateľa. Alebo, ak máme byť doslovný, tak poštový holub sa nevyvinul pre chovateľa, ale pre používateľa. Tak ako napríklad stopársky pes sa nevyvinul s fenomenálnym čuchom pre využitie policajtom, ale preto, aby čo najlepšie prežil a čo najlepšie (svojim spôsobom) (oi a napríklad) nachádzal svoju potravu, alebo mramor sa nevyvinul preto, aby sochár z neho vytesal sochu (ale zákonitosťami evolúcie a transformácie neživého a predživého Stvorenia), tak ani holub s jeho orientačným zmyslom a špecifickým správaním sa nevyvinul pre doručovanie správ. Proste človek (ale napríklad aj mravec, ktorý chová vošky – a dokonca tvrdím, že aj mravec šľachtí vošky a pre svoju starostlivosť a chov si vyberá vošky, ktoré produkujú najviac sladkého výlučku a(lebo) výlučky, ktoré im najviac chutia, teda najsladšie) svojím myslením a svojou inteligenciou (funkcia tela živého organizmu) využil vlastnosti danej entity, ktoré vznikli (účelovou) evolúciou, na svoje účely a pre svoj prospech. Naviac Človek (ale aj iné entity), ktorý už dávno intuitívne pozná evolúciu, pretože je súčasťou neho a jeho Telo vzniklo (účelovou) evolúciou (Odtlačok Stvoriteľa v stvorení), a účelovo ďalej šľachtí / šľachtil holuby, aby čo najlepšie vyhovovali jeho zámerom a tak dokazuje, že evolúcia je (alebo prinajmenšom môže byť a nemôžeme toto tvrdenie vyvrátiť) účelová (je stvorená – evolúcia je Entita a tak oi a okrem toho, že je účelová je aj vedomá – tak, aby sa naplnili Božie ciele) (a myslím, že „dielom“ Božej Vôle – Stvoriteľom, podľa Božej „inteligencie“ a „múdrosti“ – Duchom Svätým – vedomé chyby, pretože Božia „inteligencia“ a „múdrosť“ je nepochopiteľná a omnoho komplexnejšia a viac ako to, za čo považuje inteligenciu / Entitu inteligencie a múdrosť / Entitu múdrosti, človek). Tento argument – že holub sa vyvinul do poštového holuba kvôli chovateľovi – je nepremyslený a vadný.

Ale aj – V Pragmatizmus, John Dewey, Vplyv darvnizmu na filozofiu, IV, str. 341: „Darwin dospel k tomu, že nemožnosť pripísať svet ako celok náhodilosti a jeho časti zasa zámeru, poukázala na neriešiteľnosť otázky.“ Samozrejme tvrdím, že (1) Boh môže tvoriť a zasahovať a tvorí a zasahuje do Sveta, teda do Celku, ako aj do častí Sveta, teda do častí Celku tak, aby sa naplnili jeho Ciele (účelovosť) a teda, že tak celok ako aj časti sú zámerom (aj keď časti sú AJ výsledkom zámerných a účelových zákonov evolúcie stvorenej Bohom). Boh zasahuje dokonca do životov jednotlivých ľudí. (2) zámery v častiach sú podobne ako v Dune „plány v plánoch“ ((Odtlačok Stvoriteľa v stvorení) – viď predošlý odstavec a napríklad šľachtenie holubov človekom. Ale citát som uviedol preto, že tieto Darwinové slová a konkrétne slová „nemožnosť pripísať svet ako celok náhodilosti“ sú propagátormi náhodnej evolúcie prehliadané, nereflektované alebo aspoň zamlčiavané.

Účelnosť je základom a preniká celým Stvorením / Svetom, Celkom aj jeho Časťami.