Pre priblíženie môžeme povedať, že Boh chce byť milovaný. Je to aj hlavné prikázanie (pozri aj Príkazy a Zákazy). Ale Boh nemusí chcieť byť milovaný v zmysle, že by chcel alebo vyžadoval. Je to rovnaké ako keď vyspelo, teda nie otrocky, miluješ niekoho. Je to podstata vyspelej Lásky. Samozrejme, že chceš, aby Ťa Tebou milované milovalo v zmysle určitej, !ale nie jedinej!, črty povahy lásky ako dávania a prijímania. Ale skutočná láska je omnoho viac. Nekladie si podmienky. Podmienkou Božej Lásky nie je naša Láska. Dávaš druhému slobodu. Miluješ, aj keď to nie je opätované. Sloboda je ďalší veľký dar Boha človeku.
Jediný !skutočný! a pravdivý spôsob existencie človeka a naplnenie jeho osudu, zmyslu jeho existencie, je slobodne milovať Boha. Je to jediný možný a skutočný vzťah človeka a Boha. To je !tá! cesta. Všetko ostatné je odvrátenie od Boha. Inak nič nevyriešiš. Milovať Boha je podstatou vzťahu a zmyslu a existencie človeka a NIE-Existencie Boha. Láska je vzťah Boha a človeka. Človek poznáva, verí a tvorí a miluje. Nesmrteľná ľudská duša je trojjediná. Aj Odporca verí v Boha a pozná Boha. Ale putom, spojidlom, spoločnou podstatou medzi človekom a Bohom je Láska. Ježiš Kristus. Vykupiteľ a Spasiteľ. Obe tieto charakteristiky sú výsledkom Lásky.
—————
Ján 14:6 SSV
„Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“- SSV: Sväté písmo – katolícky preklad
—————
Vykúpenie (Odpustenie hriechov). Spása. Jedno(ta) s Bohom. To je náš dar. To je naša podstata. Náš najvyšší a najdôležitejší cieľ a v podstate jediný cieľ. To je to čo si (často) neuvedomujeme, že náš vzťah k Bohu je Láska. Láskou sa spájame s Bohom. Láska je spôsobom ako sa zjednocujeme s Bohom. Dosahujeme Jedno(tu) s Bohom. Že Boh (ako Otec) miluje človeka a slobodný človek – môže, ak je na správnej ceste miluje – má milovať Boha (Kaskáda Lásky). S spájať sa s Bohom. Láska je to čo spája. Ak je Jedno(ta) s Bohom to jediné a najvyššie a najväčšie a trvalé dobro, tak je to Láska, ktorá to umožňuje. Láska je (večný) život. Láska je živý vzťah človeka a Boha. Láska je Jedno(ta).
—————
- Korinťanom 13:1-8 SSV
„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.“ – SSV: Sväté písmo – katolícky preklad
—————
Aký má zmysel existencia človeka bez Boha? Úplne žiaden. Prach si a v prach sa obrátiš. Čo sú slávne počiny „veľkých“ ľudí v minulosti? (každý) Čas pominie. Čo to pre nich znamená? Sú mŕtvi a nič na tomto svete nezmení ten fakt. Nič z „veľkých“ vecí, ktoré vykonali, na tom nič nezmenia. A nič pre nich neznamenajú. Chvíľkový pocit dôležitosti. Nič viac. Nič.