Vôbec sa nečudujem, že niektorí „filozofovia“ spochybňujú (NIE-)“existenciu“ (racionalitu NIE-Existencie) Boha. Že racionalitu viery v Boha dokonca prirovnávajú k racionalite viery, že Elvis žije. Hodnotením (Hodnotenie ako nástroj) (viera sa nedokazuje, viera sa hodnotí – Hodnotenie ako nástroj) týchto vier jednoznačne obhájime trápnosť, nezmyselnosť a prvoplánovosť tohto prirovnania. Proste nežijem s tým vedomím, že moja „viera nie je o nič racionálnejšia ako povedzme viera, že Elvis žije“- Filozofická gymnastika, Stephen Law, 7. Existuje Boh?, Záver, str. 100). Viem, že „niečo (hocičo) nemohlo samé od seba vzniknúť z ničoho“ (pozri aj Leukippos … „Ani jedna vec nevzniká bez príčiny, ale všetko vznika z nejakého dôvodu a nutnosti“ – ako uvedené v Malé dejiny filozofie, Hans Joachim Stoering, 3. Leukippovo a Demokritovo učenie o atómoch, str. 105, dole). Som o tom absolútne presvedčený. K viere pozri aj Viera je nevyvrátiteľná, Poznámky k náboženstvu z knihy Hodina filozofie, Čo to znamená „racionálne veriť“?. Verím, že najpravdepodobnejšie vysvetlenie a v podstate jediné vysvetlenie je, že to stvorila / vytvorila / … NIE-Existencia (Čo je NIE-Existencia, Prečo NIE-Existencia), ktorú nazývam Boh (Obraz a Meno Boha). Vôbec neviem, prečo by som mal veriť, že Elvis žije, ako by to pre mňa bolo užitočné (Čo je užitočnosť, Čo je najužitočnejšie a čo je mojim hlavným cieľom) a vôbec, prečo by som sa mal tým zaoberať.
Veď oni spochybňujú, že iní ľudia myslia a cítia a celkom vážne sa nad tým zamýšľajú. „Neverím, že cítite bolesť. Vlastne neverím ani tomu, že vôbec myslíte. … Verím iba tomu, čomu je racionálne veriť.“ – Filozofická gymnastika, Stephen Law, 8. Podivný prípad racionálne uvažujúceho zubára, U zubára, str. 102 – 103. Dokonca to povyšujú na „jednu z najzáhadnejších filozofických otázok“. Podobne „Každé ráno očakávame, že sa nad obzorom objaví Slnko. Ale podľa filozofa Davida Humea (1711-1776) je naše očakávanie úplne iracionálne. … V skutočnosti je rovnako racionálne očakávať, že miesto neho vyjde obrovská, milión kilometrov široká misa s tulipánmi.“ – Filozofická gymnastika, Stephen Law, 14. Prečo očakávať,, že zajtra vyjde Slnko?, str. 183. Pritom tiež, na iných miestach sa skeptici s radosťou a dôverou odvolávajú na prísne prírodné zákony: „Máme predsa tiež hromadu dôkazov podporujúcich hypotézu, že príroda sa riadi prísnymi zákonmi … Takže skeptický prístup je racionálny prístup, nie?“ – Filozofická gymnastika, Stephen Law, 23. Zázraky a nadprirodzeno, str. 309.
Sú to rovnaké vymyslené problémy, na ktorých sa odbavujú, ako mozog v nádobe a zaváňa to neužitočným skepticizmom. Argumenty skepticizmu dokonca tvrdia, že nielen-že nie je možné povedať, že niečo vieme, pokiaľ to nebolo nad všetkú pochybnosť dokázané, teda, nielen že je možné pochybovať o tom, že i ostatní sú mysliace bytosti, ale tiež to, že je v skutočnosti málo dôvodov, ak vôbec nejaký, pre predpoklad, že nimi sú (voľne – Filozofická gymnastika, Stephen Law, 8. Podivný prípad racionálne uvažujúceho zubára, Skeptický prístup k mysleniu druhých, rámček Myšlienkové pomôcky: Ako na skepticizmus nereagovať, str. 108). Pozri aj Čo to znamená „racionálne veriť“?.
Na svoju obhajobu (skepticizmu) uvádza prirovnanie (podobne ako prirovnanie viery v Boha k viere, že Elvis žije), že mnohokrát to, čo sa nám javilo ako „proste evidentné“, a neskôr ukázalo byť mylné. „Napríklad svojho času pokladali skoro všetci za „proste evidentné“ to, že Slnko sa otáča okolo nehybnej Zeme.“ – Filozofická gymnastika, Stephen Law, 8. Podivný prípad racionálne uvažujúceho zubára, Skeptický prístup k mysleniu druhých, rámček Myšlienkové pomôcky: Ako na skepticizmus nereagovať, str. 107.
Opäť treba hodnotiť obe strany prirovnania (Hodnotenie ako nástroj).
„Racionálne verím“ (Čo to znamená „racionálne veriť“?), že zajtra ráno výjde Slnko (vysoko, vysoko pravdepodobné) a som na 100 percent presvedčený, že nie „obrovská, milión kilometrov široká misa s tulipánmi“ (úplne nepravdepodobné). Opäť vôbec neviem, prečo by som mal veriť, že zajtra ráno výjde namiesto Slnka obrovská misa s tulipánmi, ako by to pre mňa bolo užitočné (Čo je užitočnosť), ako by to pre mňa bolo užitočné a vôbec, prečo by som sa mal tým zaoberať. Paradoxne tento príklad veľmi dobre vystihuje podstatu „užitočnej“ a „racionálnej“ a „zmysluplnej“ viery – porovnanie tvrdenia, že zajtra výjde Slnko s „neužitočnou“ a „neracionálnou“ a nezmyselnou vierou, že namiesto Slnka výjde „obrovská, milión kilometrov široká misa s tulipánmi“. Uvedomujem si, že príklad bol vybraný provokatívne a absurdne, ale aj tak to veľmi dobre charakterizuje neužitočnosť skepticizmu.
Keď skeptik povie, že si vyberám „vhodný“ príklad, tak odpoveďou je, že aj on, lebo aj keď „evidentná vedomosť“, že sa hýbe Slnko okolo Zeme sa ukázala ako nepravdivá, tak veľa evidentných vedomostí je pravdivá a tie on neberie do úvahy a znova sme u pochybnosti a viery. Viera, že Slnko obieha okolo Zeme sa vyvrátila, mohla sa vyvrátiť, lebo bola dokázateľná a vyvrátiteľná. Viera, že iní myslia a cítia alebo viera v Boha je nevyvrátiteľná a pre skeptikov nedokázateľná). Má zmysel o tom diskutovať, či spochybňovať to, vyvádzať z toho nejaké závery? Nie. Je rovnako úplne nezmyselné a neužitočné spochybňovať, že ostatní / iní ľudia myslia a cítia a dať tomu nálepku problému, ktorému je potrebné venovať toľko úsilia a povýšiť to z úrovne spoločenskej konverzácie a det(in)ského skúmania Sveta na úroveň vážnej a odbornej filozofickej diskusie.