Nič je nič. Nič je NEExistencia. A tak mi pripadajú absurdné, nezmyselné a smiešne tvrdenia, že mystické zážitky, so všetkými ich „vznešenými“ definičnými atribútmi (zažívanie podstaty vecí [ktorými má byť Nič], zažívanie Absolútna, …) sú zážitkami Ničoty – viď Filozofia a mystika, Duchovný vývoj človeka z hľadiska mystík svetových náboženstiev, Slavomír Gálik.

Netreba zamieňať Nič za „Neviditeľné“, ktoré je základom všetkého „Viditeľného“, za všetkým „Viditeľným“. „… kresťanská viera znamená rozhodnutie sa pre to, že neviditeľné je skutočnejšie ako viditeľné. Ona je vyznaním primátu neviditeľného ako skutočne reálneho … v zodpovednosti pred neviditeľným ako pred skutočným základom všetkých vecí.“ (Úvod do kresťanstva, Joseph Ratzinger – Benedikt XVI, Viera v dnešnom svete, 5. Viera ako postoj a chápanie, str. 55, v strede). Teda nie NIČ(ota), ale „neviditeľné“ (nehmatateľné, …). Božia Vôľa.

Ale možno ide iba o nedokonalosť vyjadrovania. Nešťastne zvolená vedomá chyba. Môžem súhlasiť, že ak sú mystické zážitky a stavy (Oslobodenie, Osvietenie, Prebudenie, …) naozaj reálne (a nielen „výbojmi“ psychiky človeka, podobne ako stavy zdrogovaného vedomia človeka), tak sú zážitkami NIE-Existencie, ktorá je „za“ „Niečím“ a za „Ničím“, za Existenciou a NEExistenciou. Nemôže to Existovať (lebo by to muselo mať začiatok a príčinu a nič sme tým nevyriešili)(ale môže sa v Existencii prejavovať – Čo je prejav) a nemôže do NEExistovať (lebo by bolo ničím). Musí NIE-Existovať.

Proste sme len nešťastne použili slovo a termín, ktorý už podstatne používame v argumentácii v zásadnej miere na označenie niečoho iného a teda mätieme.