V čom je rozdielne dôvodenie „čo je na sever od severného pólu“ od dôvodenia „čo je príčinou Veľkého tresku“ a prečo to prvé je nezmyselné a to druhé môže mať zmysel.

V prípade Zeme vieme, čo a kde je severný pól a čo označuje severný pól a vieme, že zem je guľatá. Vieme, čo znamená povedať kdekoľvek na Zemi – smer na sever. Severný pól je určitým vrcholom, vrcholom z určitého pohľadu a smer na sever je priblížiť sa k tomuto bodu na guli. Po dosiahnutí tohto bodu sa od neho zasa vzďaľujeme. A dokonca takýto bod nemusí byť na guli, ale na obyčajnej ploche. Podobne príklady, ktoré nie sú „guľaté“ ako napr. vystúpiť vyššie ako vrchol hory (samozrejme bez „pomôcky“) alebo prekročiť svoj tieň alebo …. Samotná definícia „vrcholu“, „severu“, „tieňa“, … popiera ich samotnú podstatu a definíciu a prekročenie.

Príčina však z povahy svojej podstaty a definície nemôže byť dôsledkom a dôsledok nemôže byť príčinou svojej príčiny. Aj keď dôsledok môže cez reťaz svojich dôsledkov stať svojou príčinou (napr. jeden hormón spôsobuje produkciu iného hormónu, ktorý spôsobuje produkciu prvého hormónu) vždy niečo muselo začať takýto zacyklený kruh príčino-dôsledkov (nemusí to byť ani vonkajší zdroj, môže byť ním napr. choroba / porucha jedného z orgánov produkujúcich niektorý hormón v danom príčino-dôsledkovom kruhu). Všetko, čo existuje musí mať svoju konečnú príčinu, ktorá je odlišná od dôsledku tejto príčiny.

Pri uvažovaní o hocičom, čo existuje, severnejšie od severu je nezmysel, ale príčina toho, že niečo / hocičo / všetko je, nie je nezmysel. Proste sa nemôžeme uspokojiť, že konečnou príčinou je Veľký tresk, sám-o-sebe, ako „holá“ skutočnosť, samozrejmá svojou podstatou a definíciou, ale musí mať svoju Príčinu.

Proste pýtať sa, čo je na sever od Severného pólu, nie je také isté, ani podobné, ako pýtať sa, čo je príčinou Veľkého tresku.