Prázdnota je ľahká. Je to prázdna množina niečoho.

Hlavným problémom NIČ je, že vyjadruje Pohľad Existencie. Keď sa na to pozrieme dôkladnejšie, je to stále prázdna množina toho, čo Existuje. NEExistencia. Ale v podstate to berieme a považujeme za „niečo“, čo „Existuje“! Všetko existuje!

Už NIČ si nevieme predstaviť, nie to ešte sa na „Niečo“ pozrieť mimo Pohľadu „Existencie“. Akokoľvek (si) povieme, že NIČ je proste NIČ, absencia čohokoľvek (aj prázdnej množiny), vždy sa na NIČ („to“) pozeráme z pohľadu Existencie. Stále je to „NIEČO“.

V nasledujúcich vetách a v podstate vždy používam slovo „existuje“, „je“, „Existencia“ v uvodzovkách, keď znamená – Existencia + NEExistencia – / – Existencia + NIČ(ota) – a bez uvodzoviek, keď vyjadruje Svet / Existenciu / Stvorenie.

Nasledujúci popis je opisom s použitím vedomých chýb.

Nie „je“ Existencia + NEExistencia + Boh, ale iba „Existencia“ a NIE-Existencia. V „konečnom“ dôsledku (pri uvažovaní) a na „začiatku“ nie „je“ Boh a NIČ, ale iba Boh.