Slobodu je možné definovať viacerými spôsobmi. To tu nebudem rozoberať.
Človek je stvorený slobodným, nie je otrokom (Slobodná vôľa človeka, predurčenie a Boží plán). Hovoríme o pozitívnej slobode (Čo je Osud). Hovorím o prekážkach slobody v nás samých (Dva pojmy slobody podľa Isaiaha Berlina: „Kým negatívna sloboda je slobodou od vplyvu iných, pozitívna sloboda je slobodou k vplyvu na seba. Byť pozitívne slobodný znamená byť si vlastným pánom, konať rozumne a rozhodovať sa zodpovedne v súlade s vlastnými záujmami.“). Každý z nás cíti, keď je slobodný. Práve tento súlad a neprotirečenie, spokojnosť, rozlet, možnosti voľby, nespútanosť, radosť, šťastie, ľahkosť a jas je stav, ktorý každý bez váhania a pochybností a potreby ďalších definícií pociťuje ako slobodu. Sloboda začína už vo vnímaní a u našich myšlienok a pocitov (áno aj pocity môžeme ovplyvniť a rozhodnúť sa, čo cítime).
(A). Hriech je prekážkou takejto slobody. Spútava nás. Zotročuje nás. Samozrejme každý zo 7 hlavných hriechov (https://sk.wikipedia.org/wiki/Sedem_hlavn%C3%BDch_hriechov) je prekážkou slobody (viď predošlý link: „… kardinálny hriech, z lat. cardo – pánt (prenesene okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka. Ide teda o hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie.“), ale najzradnejšie prekážky slobody sú hnev (najmä jeho sila a energia, proste aj keď si mnohokrát uvedomuješ, že vnímaš / cítiš / myslíš / konáš zle, hlúpo a nesprávne, a predsa si nemôžeš pomôcť) a pýcha (najmä ľahkosť upadnutia-do a jej nepozorovateľnosť, skrytosť, …).
(B.) Okrem hriechov je prekážkou slobody nedostatok viery – Všetko začína vierou. Pochybnosti a starosti Ti zväzujú zmysly, srdce, myseľ a ruky.
Obe (A. a B.) prekážky slobody sú liečené v modlitbe Otčenáš. Naša sloboda sa upevňuje a uisťuje rozhovorom s Bohom.
- Otče náš – sloboda od pochybností o našom mieste, kto sme (nie si otrok) a sloboda od pýchy (je väčší od Teba, pôvodca všetkého), pokora
- ktorý si na Nebesiach – sloboda od pochybností odkiaľ sme prišli a kam ideme (viď prvý riadok, od Otca k Otcovi) a sloboda pýchy na svetské úspechy, postavenie a statky,
- posväť sa meno Tvoje – sloboba od pochybností, kto je Boh a ako máme volať Boha a k Bohu, prijatie faktu, že je pre nás Boh nepochopiteľný a nepredstaviteľný, a že len v prijatí tohto faktu sa k nemu obraciame tak veľmi ako vieme a môžme a to ako ho voláme je len zástupným symbolom jeho Lásky, Dokonalosti, Jednoty a Svätosti, neklaniame sa symbolu a menu a obrazu, ale tomu nepochopiteľnému a nepredstaviteľnému, čo symbolizuje – Obraz a Meno Boha, Obraz a Meno Boha v Stvorení nie je Bohom
- príď Kráľovstvo Tvoje – sloboda od bezcieľnosti a váhania čo máme robiť, a pochybností prečo to máme robiť (Kráľovstvo Božie a Spása, Čo je Božie Kráľovstvo),
- buď vôľa Tvoja v nebi ako aj na zemi – sloboda od (strachu od) zlyhania a pochybností úspechu, sloboda robiť veľké veci, v ktoré sme ani nedúfali, že sú možné, odovzdanie sa a odovzdanie našich skutkov a celého našeho snaženia Bohu a viera v dobrý koniec a výsledok, sloboda od pýchy (aj keď sa máš snažiť, výsledok nezávisí len od Teba, nie je len Tvojou zásluhou, pokora)
- chlieb náš každodenný daj nám dnes – sloboda od strachu a úzkosti o existenčné zabezpečenie, sloboda od neistoty, starostí o zajtrajšok a budúcnosť a výsledok našeho snaženia, sloboda od pýchy (aj keď sa máš snažiť, výsledok nezávisí len od Teba, nie je len Tvojou zásluhou, pokora)
- a odpusť nám naše viny ako aj my odpúšťame svojim vinníkom – sloboda od pút hnevu, od otroctva hnevu, oslobodenie z väzenia hnevu, sloboda od myšlienok na pomstu a ťažoby, ľahkosť, jas, pokoj, mier a neohraničený priestor pre prítomnosť bez zatemnenia a ťažoby a svoje Telo v tomto priestore
- a neuveď nás do pokušenia – sloboda od pochybností ako sa máme zachovať,
- ale zbav nás zlého – sloboda od zlého – a nie hnev a pýcha a … určuje čo cítime a na čo myslíme a čo konáme, ale to čo nám robí dobre a čo chceme a čo je pre nás užitočné – preciťuj ľahkosť, jas, pokoj, mier a neohraničený priestor pre prítomnosť bez Zlého, prítomnosť neohraničeného Dobra a svoje Telo v tomto priestore
Kto úprimne, správne a so zodpovedajúcimi Slovami, predstavami a koncentráciou, vykonáva túto modlitbu (Otče náš ako modlitba (viac ako prosba)), pocíti a bude pociťovať nevýslovné existenčné šťastie, vďačnosť (za život), nesmiernu bezstarostnú ľahkosť a radosť bez pochybností a starostí, pokoj a mier a pozná pravú hodnotu života a bude viesť dobrý život. Je skutočne slobodný. Rozpráva sa s Bohom. Hovorí k Bohu prostredníctvom modlitby a zároveň v Jednote prostredníctvom modlitby mu Boh odpovedá.
Ten, kto trpí hnevom, starosťami, úzkosťou, strachom, pochybnosťami, závisťou, … pozná cenu takéhoto slobodného prežívania a slobodnej existencie vôbec.
A nielen-že sa oslobodí. Aj ten, kto trpí pýchou, pomocou tejto modlitby nájde svoje miesto a pokoru a vyhne sa zbytočným osudovým problémom.
Život v modlitbe Otčenáš je životom vo vnútornej Slobode.