Vývoj a vývin biologických systémov výchovou

Tak ako u rastlín napr. „https://www.mylion.sk/wp-admin/post.php?post=118&action=edit„, „https://www.mylion.sk/wp-admin/post.php?post=628&action=edit„. tak výchovou vývojiť (ako je pre vývoj, to čo pre vývin je vyvinúť?)/ vyvinúť celý bióm substrátu v kontajneri / kvetináči, od mikrobiómu až po dážďovky. Samozrejme, pokiaľ u vyššie uvedených liniek je nakonci vegetatívne rozmnožovanie, princíp o ktorom tu hovoríme je výchova, faktor výchovy, teda že je to výchova, nie(len) genetické kríženie (aj keď samozrejme zamozrejme v podstate aj prirodzený výber je tiež v výchova …). Samozrejme princíp výchovy, by sa mohol uplatniť antropo-cielene (na dosiahnutie požadovaných ľudských cieľov) aj pri generatívnom rozmnožovaní (relatívne uzatvorené komplexné biosystémy, napr. v väčších / obrovských skleníkoch vychovať biosystémy pre zvyšujúci sa skleníkový efekt, vesmírnych staniciach vychovať biosystémy, ktoré nepotrebujú gravitáciu …, …), ale tu hovoríme o práci v minimálnych materiálnych a finančným podmienkach a dostupných prostriedkoch. Ešte raz je to proces mimoriadne pomalý, rizikový (mimoriadne dôležité je najmä rozloženie rizika a celkové rozloženie aj na prvý pohľad bezrizikových činností do viacerých, čo najviac (napr. priestorovo, …) oddelených častí, teda nedávať všetky vajíčka a je potrebný špecifický prístup, pretože takéto sú veľmi citlivé na chyby a aj malá nedôslednosť nenávratne zničí niekoľkoročnú prácu. Takto môžeme tiež pristupovať k biotopom k akváriách, ….,Ale v podstate, takto môžeme pristupovať aj k záhrade a namiesto totálneho zorania na jeseň a posadenia zemiakov (samozrejme vždy bude dôvod pre priemyselné veľkopestovanie, tu hovoríme o našej záhrade) budovať biotop a celkovo eko-/bio-logický systém pri dlhodobom rozvíjaní záhrady, napr. kde sa niektoré rastliny samé vysemeňujú, niektoré rastliny, keď sa im na danom mieste darí, aj keď boli vysadené len na jednu sezónu, necháme ich tam, ako trvalky, …, Dáme tam búdky a vychováme tu vtáky a nimi vychované potomstvá vtákov sa nám budú kažkoročne vracať. Tu nechcem rozvíjať tieto myšlienky, to robím na iných miestach, len zvýražňujem, že existuje aj takýto pohľad …. A samozrejme naša Zem je tiež takou obrovskou výchovnou biostanicou.

Keď som prvý krát kupoval kalifornské dážďovky, kupoval som ich od starčeka, kt. ich choval na kope kozieho hnoja. Keď som ich ja ďalej choval v nádobách s bravčovým hnojom, nemali vôbec žiaden problém, fantasticky sa im darilo, brutálne sa množili a za pár mesiacov som z malej násady mal niekoľko nádob (upravená štandardná zelená agro-prepravka) hmýriacich sa dážďovkami v celom objeme.

O niekoľko rokov som sa vrátil ku chovu dážďoviek, ale tentokrát som kúpil násadu kalifornských dážďoviek, kt. neboli chované v hnoji. Postup som zopakoval úplne rovnaký, jediný rozdiel bol, že tentokrát som použil kravský hnoj, čo by malo byť ešte lepšie prostredie pre dážďovky (predošlý výborný výsledok s bravčovým hnojom, bol pre mňa veľkým prekvapením, pretože som si bol vedomý nevýhod bravčového hnoja …), ale dáždovkám sa vôbec nedarilo a aj po 2 rokoch, ich bolo v hnoji iba zopár, aj to som presvedčený, že to boli naše hnojné dážďovky, kt. som zavliekol do chovateľkých nádob s hnojom.

Prvý krát boli dážďovky vychované v hnoji a boli prispôsobené výchovou počas niekoľkých generácií na hnoj, čo bolo ich prirodzené prostredie a prosperovali aj v obmedzenom a nie príliš priaznivom prostredí chovateľskej nádoby. V druhom prípade, neboli zvyknuté na hnoj a neprežili stres spojený s novým prostredím.

Samozrejme bolo to vysvetlenie, tento princíp je všeobene známy a široko využívaný – chlebový kvások, mliečne probiotické kultúry, …

Taktiež bylinky v kvetináčoch predávané v obchode prosperujú v bytových podmienkach omnoho lepšie ako porovnateľne silné, či dokonca silnejšie, rastliny, ktoré rástli cez leto vonku, pretože sú zvyknuté na umelé podmienky.

Tento princíp, využívam keď sa snažím vychovať dážďovky (predpokladám, že to budú dážďovky zemné, že dážďovky hnojné sa ťažšie prispôsobia, ale uvidíme, používam každú dážďovku, ktorá mi príde pod ruku …) …

#####

experiment prerušený, pretože nemám pre dážďovky zemné využitie, iné by bolo keby som mal skleník / zimnú záhradu / parenisko / … a nepestujem trvalo, alebo aspoň dlhodobejšie žiadne rastliny v dostatočne veľkých kontajneroch, aby dážďovky dávali zmysel, pred vyprázdnením chovateľských nádob na záhrade som však nejaké dal do kvetináčov s izbovými rastlinami a do kvetináča so stéviou, neočakávam nič, len mi je ľúto vysypať celú tú prácu s pokusom chovu

07. 08. 2021

  1. rozhodol som sa pokračovať v pokusnom chove dážďoviek v dvoch vaniach, založených koncom zimy, zeminu vo vaniach som otočil hore dnom preklopením do ďalšej vane, dážďovky v zemine žijú, aj keď sa nimí nehrmýri, ale nejaké tam sú, pomerne dosť aj rozmnožených mladých, zdá sa mi, že takmer všetky sú hnojné a nie zemné, zemina na spodku je dostatočne mokrá
  2. dal som do kvetináčov čínskej ruže, benjamínkov, lopatkovcov, zelenca a tetinho kveta s farebnými listami nejaké dážďovky, uvidíme, hlavne ma zaujíma situácia s čínskou ružou

#####

… zvyknuté na kontajnery / kvetináče, kt. budú prosperovať v prostredí kvetináča. Sú s tým spojené veľké straty dážďoviek a ďalšie určité problémy …, ale som veľmi optimistický, že po niekoľkých rokoch budem mať dážďovky, pre kt. bude kvetináč prirodzeným prostredím, bude sa im tu dariť, budú sa tu rozmnožovať a nebudú sa snažiť utiecť, …) .

Podobne ako dážďovky – mykorízne huby, supresívne huby, prospešné baktérie (aktívny humus, …), parazitické hlístice, dravé roztoče Typhlodromus pyri vo vonkajšom prostredí, dravé roztoče Phytoseiulus persimilis vo vnútri (skleník, zimná záhrada, dom, …), … , proste celkovým cieľom je vytvoriť špičkový komplexný substrát / substrátový bióm pre kontajnery / kvetináče, ktorého fungovanie sa bude, čo najviac podobať na prostredie vo voľnej prírode, bude sa dať jednoducho naočkovať do kvetináča, rýchlo sa rozšíri po celom obvode kvetináča, bude tu prosperovať a cítiť sa tu doma.