Chyby sú nevyhnutné a prospešné

Chyby sú nevyhnutné, pretože nám odkrývajú stavbu a princípy fungovania daného systému a tak ukazujú ďalšiu cestu a čo ešte nevieme, alebo dokonca ani netušíme a umožňujú hlboké poznanie a zážitok daného systému, umožňujú pokrok, zmenu k lepšiemu a ukazujú (aj užitočné) vlastnosti daného systému.

Nedá sa jednoznačne dopredu, dokonca ani bezprostredne po- rozčleniť chyby na prospešné a zbytočné a škodlivé. Niekedy dokonca treba vedome a uvedomelo urobiť chybu / chyby, napr. keď sa zasekneme alebo ocitneme v slepej uličke …

Lajdáckosť, lenivosť, povrchnosť a nedôslednosť nie sú dobré či žiadané či podporované či ospravedlniteľné vlastnosti, konanie ani žiadaný či podporovaný či ospravedlniteľný prístup. Ale dokonca ani ojedinelé chyby z lajdáckosti, lenivosti, povrchnosti či nedôslednosti, pokiaľ sú urobené v rámci dôkladného, systematického, uvedomelého a pozorne sledovaného postupu / procesu / konania, nie sú nevyhnutne (v konečnom dôsledku) zbytočné a(lebo) v sumáre škodlivé. Okrem samozrejmého precvičovania tvorivosti, vynachádzavosti, inteligencie, rýchlosti reakcie, odolnosti voči stresu, hrozbám nepriaznivého výsledku … a staminy pri správnom znášaní a odstraňovaní dôsledkov takýchto chýb (samozrejme existuje aj nesprávny spôsob znášania dôsledkov takýchto chýb s brutálnymi negatívnymi dôsledkami najmä dlhodobými, pri dlhodobom uplatňovaní týchto vlastností a prístupu, či dokonca keď sa takéto konanie stane (zlo)zvykom). Najtragickejšie následky a tresty majú však chyby z pýchy, arognantnosti, nadutosti, sebestrednosti a nedostatku primeraného rešpektu. Najsmutnejšie sú chyby z hlúposti, pocitu menejcennosti a nadbytku primeraného rešpektu. Kto je však sudcom, čo je primeraná / správna miera?

Opäť sa znova. Lajdáckosť, lenivosť, povrchnosť a nedôslednosť, pýcha, arogancia, hlúposť, … nie je správne a podporované, ale je to naopak postihované a trestané.

Avšak niektoré brutálne prínosy boli dokonca „spôsobené / umožnené“ takýmito chybami. Skutočne iba náhodou leteli okolo Fleminga spóry plesne, keď sledoval pod mikroskopom baktérie, alebo proste nedôsledne umyl petriho misku pred použitím na pestovanie kultúry baktérií?

Nie je cieľom podporovať chybovosť, ale ukázať, že chyby sú tu na to, aby sme sa z nich poučili (tak pre poznanie našeho JA ako aj pre zdokonaľovanie našeho JA a pre náš osud a miesto v Existencii, ako aj konkrétne pre ciele, ktoré chceme dosiahnuť a čo chceme urobiť), keď už sa stali, aby sme ich využili v náš prospech, bezmyšlienkovite a bez vyvodenia dôsledkov ich neopakovali a hlavne nedali sa nimi znechutiť a odradiť od ďalšej cesty. Chyby sú pre našu cestu k lepšiemu nevyhnutné a tak ich berme.