Tento článok je uvedený v metačlánkoch:

Vysievanie, siatie, vysádzanie a sadenie – metačlánok

Sadenice pripravujeme až do začiatku jesene. Vo vnútri (parapet, zimná záhrada, skleník, fóliovník, parenisko, …), aj vonku (balkón, terasa, prístupná strecha, vhodné voľné nevyužité miesto, …). Samozrejme ceteris paribus najlepšie je všetko čím skôr dostať do vonkajšej pôdy, v kontajneri ani s najlepšou starostlivosťou, najlepším substrátom, najlepším hnojením, …, nikdy nedosiahneš taký rast a produkciu (korene, zelená hmota, kvety, plody, semená) ako pri normálnych podmienkach vo voľnej pôde. V nádobách je tiež pomerne náročné (musíš to stále sledovať a monitorovať, nemôžeš vypadnúť na niekoľko dní, náročné na know-how všeobecné o pestovaní v nádobách, aj špeciálne pre daný druh rastliny, …) a rizikové a citlivé (aj malé chyby majú výrazné negatívne dopady – preliatie, rýchle vyschnutie, najmä v slnečný a horúci deň, …).Rýchle vyklíčenie to je ideálne urobiť vo vnútri (okrem leta a so zálievkou, keď skutočne vonku všetko klíči a rastie v okamžiku, pár dní – už dva+) pri ideálnej a vyrovnanej teplote a ideálnej vlhosti, ale potom, čím skôr, keď je to možné, von!

Situácií, v ktorých sú riešením sadenice, je viacero a samozrejme dôvody sa nevylučujú a môžu byť súčasne viaceré:

1. rastliny, ktoré neznášajú mráz a ak aj by bolo možné ich prikrývať v rizikovom čase, nie je to ideálne z dôvodu náchylnosti na choroby (plesne, …) a(lebo) prítomnosti škodcov (skočky, slimáky, …), ktoré pod prikrývkou nebrzdí mráz, …
2. rastliny s dlhým vegetačným obdobím, ktoré nie je možné z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov pestovať ako ozimninu
3. teplomilné rastliny s dlhým súvislým časovým obdobím, pri ktorom majú veľké nároky na teplo
4. rastliny, ktoré chutia škodcom a potrebujeme, aby čím skôr mali dostatočnú zelenú hmotu a vyrovnali sa a zniesli aj určité straty požerom, vycicaním, …
5. rastliny, ktoré chceme čím skôr využívať / konzumovať
6. rastliny, na ktoré v danom čase nemáme miesto na záhrade, ale keď sa miesto uvoľní, tak už nie je dostatok času na dosiahnutie produkčného obdobia (kaleráb v posledných sledoch, …), alebo využitie pôdy, ktorá sa uvoľnila neskôr v sezóne
8. rastliny so špecifickými nárokmi na priebeh vegetačného obdobia
9. rastliny pestované v malých množstvách, vzácne, s drahým semenom, ťažko (do)pestovateľné a(lebo) náročné na starostlivosť a pozornosť
10. takmer všetky vegetatívne rozmnožované rastliny

Pretože zvyčajne sú vhodné, aj kompromisné priestory nedostatkové, proste je ich málo, alebo príliš prácne a neefektívne (ďaleko od zdroja vody na polievanie, potrebné časté prenášanie rastlín / kontajnerov, potrebné tieniť a odtieňovať, …), efektívne pestovanie má postupnosť, ako využívame dané nedostatkové priestory.

1. listový zeler – október predošlého roka, cez zimu v hrantíku hibernujeme
2. buľvový zeler – začiatok januára
3. papriky – aj Slovakia – koniec januára
4. paradajky – stred februára, papriky pikírovať do kelimkov / alebo rovno do kontajnerov
5. dostatočne silné a vyspelé rastliny paradajok, ale aj paprík, znesú aj menej slnka, aj 1 – 2 týždne bez toho, aby stratili farbu, ťahali sa, alebo hynuli, parapety sa uvolnia, môžeme siať následné zeleniny.
6. 2 – 3 týždne pred otužovaním paprík a paradajok – kaleráby, karfiol, … – 1 – 2 týždne na vyklíčenie v hrantíku, potom miesto, ktoré predtým zaberali papriky a paradajky – kaleráby, môžeme skoro dávať otužovať a tak uvoľniť miesto pre uhorky, tekvicu, …
8. keď sa začnú papriky a paradajky vykladať na otužovanie, posiať – uhorky, tekvice, … , treba dávať pozor, lebo rýchlo začnú zaberať veľké miesto
9. druhý a ďalšie sled(y) rastlín – kaleráby, karfiol (dôvod 6.)