Je pravda, že dôvody existencie bytia sú v ňom samom, a nie mimo neho?
- pozri aj Príčina nie je vždy dôvodom
Za:
- Eentity svojou Formou a Obsahom určitým spôsobom vypovedajú o svojich Príčinách pri určitom Pohľade a v závislosti od Pohľadu. Nechcem povedať, že vždy (aj keď si to myslím), ale určite veľmi často sa dá z Formy a Obsahu Eentít odvodiť a dokonca určitým spôsobom „obsahujú“ (hoci latentne, napríklad vo forme matrice, formy v zmysle formy napr. odliatku, …) svoje príčiny. Príčiny sú dôvodmi pre všetko okrem Boha a človeka (pre človeka príčiny môžu byť dôvodmi a dôvody príčinami). Teda, s prihliadnutím na vyššie uvedené a s výnimkami a obmedzeniami vyššie uvedenými, môžeme povedať, že dôvody existencie bytia sú AJ v ňom samom. Ale naozaj neviem … Tento argument je dosť pritiahnutý za vlasy a aj keď východiská sú pravdivé, pospájané sú dosť násilne tak, aby sa dalo vyjadriť k „dôvody bytia sú v ňom samom, a nie mimo neho“.
Proti:
- neviem už presne, čo sa myslí a čo predpokladá termín „existencia bytia“ …, mám síce určitú predstavu, ale nedokážem celkom preniknúť do uvažovania a dôvodenia filozofov, ktorí to tvrdia. Napr. – oi, ale široko, ale predsa súvisiace – nedokážem pochopiť ako je to „čím je“ predpokladom (príčinou, ale podľa mňa nie dôvodom „veci“ [Príčina nie je vždy dôvodom] – okrem Božieho dôvodu [Príčina nie je vždy dôvodom]) jeho (bytia) „existencie“ (tomizmus) (áno človek má údel [Čo je Osud]) alebo jeho „existencia“ definuje, to „čím je“ (existencionalizmus) (áno človek je slobodný a má slobodnú vôľu). Prípadne všetko úplne naruby. Dokážem síce oddeliť tieto dve „veci“ a určitým spôsobom ich poznávať a charakterizovať a pracovať s nimi aj osobitne a beriem, že to môže byť určitý Pohľad, ale nedokážem pochopiť to že dôvod(y) toho „čím je“ sú / môžu byť rozdielne od dôvodov samotnej jeho „existencie“, ani to, že jedno môže predchádzať to druhé (opäť tomizmus) alebo naopak (existencionalizmus), alebo úplne naruby. Jedno aj druhé je síce osobitne, ale „zároveň“ a „naraz“ a „spolu“ v Jednote (oi formy a obsahu) (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve). Pre mňa je jediným možným východiskom každého predstaviteľného Pohľadu, že Všetko, čo môžeš nejakým spôsobom vyjadriť, cítiť, tušiť, hovoriť o tom, … EXISTUJE. A to pre mňa nie je viera, ale nepopierateľný fakt, vyplývajúci z podstaty veci (pozri aj Je možné súčasne byť aj nebyť?). Mojou vierou, ktorá tak ako fakt „Všetko existuje“, taktiež predchádza všetko ostatné, je to, že Existenciu stvoril nepochopiteľný a nepredstaviteľný Boh, ktorý je mimo Existencie (ktorý si na Nebesiach). Na vyjadrenie toho, čo NEexistuje je v Existencii jediný spôsob a tým je vedomá chyba. Keď si pokúšam predstaviť alebo myslieť alebo pocítiť alebo … niečo, čo by nemalo existovať (teda buď „je mimo“ alebo „neexistuje“), bez toho, aby som si uvedomoval, že robím (vedomú) chybu, spôsobuje mi to až fyzickú bolesť. Teda, povedzme že, sa pozeráme na Bytnosť (čím je) a Bytie (fakt, že „je“[povedzme, že „je“ je v zmysle výskyt a nie existencia – viď ďalej]). Tomu rozumiem a ako vyššie uvedené – dokážem oddeliť tieto dve „veci“ a určitým spôsobom ich poznávať a charakterizovať a pracovať s nimi aj osobitne. Ale v momente, keď poviem slová / termín „existencia bytia“, kde je použité slovo existencia ako niečo, čo Bytnosť nemá a je od toho odlišná, nedokážem to „stráviť“. Bytie ako predtým uvedené, je síce prvý krok v danom Pohľade, ale Pohľad (s všetky Pohľady) začínajú / pramenia / … vo FAKTe, že „Všetko Existuje“. A tak ako Bytie, existuje aj Bytnosť. To „čím vec je“ existuje rovnako, ako „že je“. Existencia je Jednota (ale samozrejme Jednota nie je Existencia) (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve) — Ale k veci – verím, že túto Existenciu stvoril nepochopiteľný (aj keď človek môže pochopiť či poznať „čiastočne“ jeho dôvody, ale nedokáže pochopiť všetky jeho dôvody – teda „prvú“ či „poslednú“ [podľa toho ako sa pozrieme] príčinu – v ich Jednote [Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve]) Boh, ktorý je „mimo“ Existenciu, teda mimo akúkoľvek „existenciu bytia“.