Pamäť zaznamenáva čo sa deje v prítomnosti a uchováva, čo sa stalo v minulosti. Pamäť je zviazaná s Telom a tak s Časom. Pamäť je (sú)časťou a funkciou tela (Telo, Čo je telo všeobecne, Čo je ľudské telo). Nesmrteľná ľudská duša nemá pamäť – je Božškej podstaty a vníma priamo a nepotrebuje si pamätať, lebo všetko priamo vie a „vidí“, ale v Jednote s ľudským telom (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve) je jej schopnosť vnímať „zahmlená“ a skreslená ľudským telom a žitím a obmedzená časom a časnou povahou Tela. Ale po smrti tela, nesmrteľná ľudská duša, nebude obmedzená časom, limitmi (hranicami), obmedzeniami Tela (Jednotou duše a tela – Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve) a skreslením telom pamätaného (často a väčšinou si pamätáš čo chceš a ako to chceš), ale bude priamo všetko vnímať, vedieť, chápať (nie v čase, ale mimo čas) a rozumieť (nie v čase, ale mimo čas) spočinutím u Boha. Nebude myslieť, ale všetko bez obmedzení priamo pozná (nie v čase, ale mimo čas) spočinutím u Boha. Nebude si pamätať, ale všetko čo bolo, čo je a čo bude vnímať („uvidí“ / „bude nazierať“) priamo, dokonale a presne a v celej komplexnosti, tak ako sa to stalo, ako to je a ako to bude. Vzťah medzi vnímaním a pozn(áv)aním a pamätaním prestane existovať, ale bude to Jedno.

Pamäť nie je výsadou človeka a ani výsadou rozumu (mysle – Čo je myslenie) ani výsadou nervovej sústavy. Pamäť majú všetky živé organizmy – napr. DNA. Dokonca aj neživé entity majú „pamäť“, napr. Entity, kryštalická miežka, …

Pamäť je, pretože človek či iné živé organizmy, žije v čase a časovom Svete / Stvorení.

Samozrejme je pamäť funkciou tela – AI alebo aj obyčajné programy.

Treba rozlišovať (2) pamäť (sklad a uskladnenie) a (1) zapamätávanie a (3) rozpomínanie.

Podľa wikipedie – https://sk.wikipedia.org/wiki/Pam%C3%A4%C5%A5_(psychol%C3%B3gia) – „Pamäť je možné definovať rôznymi spôsobmi. Vo všeobecnosti je to proces, dynamický mechanizmus zapamätávania (vštepovania, kódovania), vybavovania (reprodukcia a znovupoznanie) a uchovávania (uskladnenia) informácií … .“

V praktickom živote je poznávanie väčšinou (aj keď nie vždy) spojením viacerých zdrojov (metód) poznania a poznávania, napr. racionálne-empirickým, empiricko-racionálnym, zjaveno/vnuknuto -racionálne, … (Zdroje poznania, Metódy pozn(áv)ania). Túto spoluprácu rôznych zdrojov a metód pozn(áv)ania umožňuje Pamäť. Všetky zdroje poznania (Zdroje poznania) sa stretávajú v Pamäti, komunikujú cez Pamäť, porovnávajú svoje zistenia s Pamäťou a prípadne si odovzdávajú si medzi sebou informácie / vstupy cez Pamäť (Telo, Čo je telo všeobecne, Čo je ľudské telo).