Myslel som si, že zmyslom Stvorenia bola Spása. Ale Spása prichádza až po – neskôr po Stvorení – po páde do „hriechu“.

Kľúčom ku všetkému a zmyslom Stvorenia je podľa mňa človek a jeho slobodná ľudská vôľa. Boh síce vie, ako sa človek rozhodne, ale dôvodom / kľúčom je, aby sa zo slobodnej ľudskej vôle konal Boží zámer, Božia vôľa (Cieľ a zmysel Stvorenia). Boží zámer podľa mňa o Slobode. Že aj keď máš na výber a môžeš voliť inak, podľa vlastnej slobodnej vôli volíš Boha a Božie kráľovstvo. Ešte o ľudskej slobode.

A aj keď sa vždy nakoniec stane vôľa Božia – Buď vôľa Tvoja v Nebi ako aj na Zemi – a Boh vie ako sa človek rozhodne a stvoril Existenciu / Stvorenie tak, aby dosiahol svoje dôvody a ciele, ale to neznamená, že človek je obeťou Osudu (Čo je Osud) a neznižuje to slobodnú vôľu človeka. Boh aj keď vie, ako sa človek rozhodne, neurčuje ako sa človek rozhodne, ani si to u človeka nevynucuje (samozrejme človek má všetky potrebné informácie, aby sa rozhodol správne – Príkazy a Zákazy, Čo sú Božie Mlyny)

Ďalším aspektom Slobody a slobodného konania človeka je a ako človek prežíva / zažíva jednotlivé Udalosti a Eentity (dianie) v Existencii / Stvorení / Svete a bude prežívať / zažívať Udalosti …. v podstate vo svojom živote. Aj keď sa nakoniec stane Vôľa Božia, človek to môže zažívať a pozerať sa na to rôzne. Ale aj tak si môžeme vybrať Pohľad, ako sa na Svet / Existenciu pozrieme (Čo je Pohľad, Čo je užitočnosť, Prejav a Pohľad, entity Idey Viery – „Načo mi je takáto viera?“ – a zdroje poznania). To je naša Sloboda. Dokonca aj spočinutie nesmrteľnej ľudskej Duše u Boha v Kráľovstve Nebeskom je pre niekoho (spaseného) Raj a pre niekoho Peklom. Aj to je aspektom Posledného súdu.

Kľúčovým je teda slobodné konanie človeka podľa vôle Boha a teda sloboda človeka (realizácia) ako Obrazu Božieho a jeho sloboda (realizácia) jeho nesmrteľnej ľudskej duše.