Prečo môže byť rozum (bez skúsenosti) zdrojom poznania

Existuje !minimálne! (a to stačí na obhájenie tvrdenia) jeden zdroj poznania, ktorý nie je / nepotrebuje skúsenosť. Tým je matematický dôkaz (a všeobecnej matematika, čím je oi zdôvodnené, prečo sú „produktívni“ matematici mladí). Alebo napríklad Feymanove diagramy – https://sk.wikipedia.org/wiki/Feynmanov_diagram. Ďalšie dokazovanie je zbytočné.

Vyššie uvedené je aj vyvrátením (Na hraniciach filozofie a vedy, Ján Bodnár, Od redukcionizmu k interakcionalizmu, Tri svety Karla Poppera – píše sa o Popperovom odmietavom stanovisku, ale použil som ako zdroj informácií a podklad pre môj argument): „… koncepcií indukcionizmu vyrastajúcich z Humeovej i Russelovej teóriie poznania. … známa téza, že nič nemôže byť v intelekte, čo predtým neprešlo našimi zmyslami. Inak povedané, naše zmysly sú zdrojom každej informácie, ktorú na základe podnetov zvonka disponuje naša skúsenosť. Na tomto predpoklade je založený behaviorizmus i teória podmienených reflexov.“

oi – znova a opäť – proste – : Všetko existuje.