Zdrojom poznania môže byť rácio (Duch [v gréckom význame] – myslenie [Čo je myslenie] a porovnávanie s pamäťou), empírio (Duša [v gréckom význame] – zážitok, skúsenosť [Čo je skúsenosť] teda nielen zmyslové vnímanie, ale aj porovnávanie s pamäťou – empíria nemusí byť založená výlučne na zmysloch – môže byť založená napr. na obsahu Pamäti, ktorý vznikol ráciom alebo zjavením / vnuknutím). Tretím zdrojom poznania je Zjavenie / Vnuknutie (Viera / Vôľa).

Akt porovnávania nie je výsadou mysle a teda rácia, ale je prítomné vo všetkých zdrojoch poznania ako porovnávanie s obsahom Pamäti bez analýzy obsahu vnemu.

Samozrejme väčšina poznania je a vzniká interaktívnou kombináciou všetkých troch zdrojov poznania v každom poradí. Všetko existuje.

1. rácio – rozum, myslenie, logika, neempirická matematika, analógia ako metóda, indukcia ako metóda, dedukcia ako metóda, analýza ako metóda, syntéza ako metóda, ďalšie druhy dôvodenia, predstavivosť, matematický dôkaz, … – Prečo môže byť rozum (bez skúsenosti) zdrojom poznania, Idey a inštancie, rácio ako zdroj poznania a racionálne poznávanie je často (aj keď nie vždy) operáciami s Entitami – Všeobecnými aj Konečnými (Konečné Entity nemusíme iba vnímať a zažívať cez ich entity [empírio – viď bod 2.], ale vieme si ich aj čisto racionálnym [bez empírie, bez zažitia prejavov] spôsobom odvodiť zo Všeobecných Entít, dosadením všetkých premenných a určením všetkých stavov a atribútov a tak získaním konštánt [a tak získaním Konečných Entít] (Idey a inštancie) – existuje aj čisto racionálne poznávanie (porovnaj nasledujúci odstavec), čisto racionálne poznávanie vychádza z vnútra a(le) nie všetko poznanie, ktoré vychádza z vnútra je racionálne (napr. zažívanie nie je Duchovný Svet) iba Duchovný Svet. Je jasné, že nielen entity, ale dokonca ani Entity (teda ani Konečné Entity) Fyzického (napr. nie je možné uchopiť a odvodiť ráciom napr. mravenisko ani ako Entitu, ani ako entitu, žiadnou z metód čistého racionálneho pozn(áv)ania) ani Duševného Sveta (Láska / láska) nie je možné pozn(áv)ať čisto ráciom. Je možné čisto ráciom pozn(áv)ať a uchopovať Eentity Duchovného Sveta.
2. empírio – zážitok, skúsenosť, vnímanie, cítenie, zmysly, patrí sem – ale nie výlučne – aj zmyslové vnímanie a zmyslová skúsenosť … – teda empírio nie je len zmyslové poznanie, ale celkové zažívanie (teda empirické poznanie prichádza zvonku (zmysly, empatia) a aj zvnútra (city, pocity, všeobecne zažívanie) (napr. vzrušenie či úľava pri vyriešení problému (pri racionálno-empirickom poznávaní) (a dokonca má aj, súčasťou tohto zažívania, je aj porovnávanie [s pamäťou],, napr. ako vyzerá červená farba, je to kačka?, …) a celková skúsenosť – poznávanie entít v prejavoch, ako sa entity javia – okrem prejavených atribútov a čŕt možné aj priradenie vnemu k entite a k jej Obrazu, ktorým je Konečná Entita, – „spontánne“ poznanie – napr. v zmysle „keď to vyzerá ako kačka, keď to chodí ako kačka, kváka ako kačka, je to kačka“ – napr. mnoho faktov je možné vysvetliť iba „ukázaním“, napr. v Myslenie západnej civilizácie, William Reaper, Linda Smith, Logicko-filozofický trakták, str. 322, červená farba – Prečo môže byť skúsenosť zdrojom poznania, Idey a inštancie, empírio ako zdroj poznania a empirické poznávanie je často (aj keď nie vždy) manipuláciou a operáciami s Konečnými Entitami daných entít – existuje aj čisto empirické poznávanie (porovnaj nasledujúci odstavec) – empirické poznanie je Duševný Svet – empiricky nemôžeme skúmať Všeobecné Entity (iba racionálne [bod 1] a zjavením / vnuknutím [bod 3]).
3. zjavenie, vnuknutie, vloženie poznania priamo do srdca človeka Bohom, viera, „Ja som“, často, aj keď nie výlučne, vo sne, … – zjavením / vnuknutím Boh vloží do človeka poznanie, toto poznanie sa nevyhnutne netýka len Eentít, ktoré človek nemôže poznať z „povahy veci“, pretože je tým čím je, môžu to byť aj Eentity prístupné ľudskému ráciu a ľudskému empíriu, napríklad je to / môže to byť to čo človek potrebuje pre „správne“ rozhodnutie v danej situácii, je to / môže to byť to čo je pre človeka dobré a je to / môže to byť to čo vedie k naplneniu „úmyslu“ Boha a Spáse človeka – vnímanie nesmrteľnej ľudskej duše – do poznania alebo poznávania vstupujú pri zjavení / vnuknutí vždy Entita a to buď Všeobecné Entity alebo Konečné Entity – zjavenie / vnuknutie je Svet Viery / Vôle.

Všetky zdroje poznania sa stretávajú v Pamäti, porovnávajú svoje zistenia s Pamäťou a prípadne si odovzdávajú si informácie / vstupy medzi sebou cez Pamäť (Čo je pamäť) (Telo, Čo je telo všeobecne, Čo je ľudské telo).

V praktickom živote je poznávanie väčšinou (aj keď nie vždy) spojením viacerých zdrojov (metód – Metódy pozn(áv)ania) poznania a poznávania, napr. racionálne-empirickým, empiricko-racionálnym, zjaveno/vnuknuto -racionálne (napríklad v prípade, že človek nepozná príslušnú hierarchicky nadradenú Všeobecnú Entitu alebo hierarchický rad Všeobecných Entít alebo inak súvisiace Všeobecné Entity zjavených / vnuknutých Konečných Entít môže byť potrebné „reverzné“ racionálne odvodenie príslušného hierarchického radu Všeobecných Entít alebo inak súvisiacich Všeobecných Entít až po človeku známe Všeobecné Entity, napr. zovšeobecnením – napr. vysvetlenie / výklad sna), … (oi pozri aj Idey a inštancie, Čo to znamená „racionálne veriť“?), … . Samozrejme v tomto prípade poznávanie je väčšinou (aj keď nie vždy) komplexné a jednotlivé fázy / zdroje / metódy poznávania môžu byť interaktívne, opakujú sa, vracajú sa k sebe a nadväzujú na seba, napr. pri postupnom poznávaní entity, kedy niečo vnímame, potom myslením spracujeme, zistíme, že potrebujeme vedieť / zistiť viac / ešte niečo a tak sa znova vrátime k entite a vnímame jej ďalšie atribúty a tak ďalej … .