Myslím, že tvrdenie, že človek má ľudské telo a nesmrteľnú ľudskú dušu, nemusí striktne znamenať dualizmus. Myslím, že človek, aj keď má nesmrteľnú ľudskú dušu a ľudské telo, nie je ľudské telo plus nesmrteľná ľudská duša, ani nesmrteľná ľudská duša v ľudskom tele, ale (podobne ako pri synergii) vzniká nová bytosť, nová „kvalita“ – človek (Čo je človek). Človek je Jednota ľudského tela a nesmrteľnej ľudskej duše (Čo je Jednota (nielen) v kresťanstve). V Pri prameni filozofie, Peter Fotta, Koncepcia realistickej filozofie, 2. Filozofia človeka, 2.5 Človek ako substancia rozumnej prirodzenosti, str.319: „Človek je jednotou tela a duše – znie následná zásada antropológie sv. Tomáša.“ Podobne sa pred sv. Tomášom vyjadril aj sv. Augustín.

Duša síce ovplyvňuje telo a pôsobí na tento Svet / toto Stvorenie cez telo (a telo na tomto Svete / v tomto Stvorení „zanáša“, „zastiera“, „zahmlieva“, určitým spôsobom „krúti“ / „kriví“ dušu, alebo naopak „čistí“ a „narovnáva“, čo predtým „zastrelo“ a „pokrivilo“ – na dovysvetlenie: Nesmrteľná ľudská duša ako obraz Boží je samozrejme nemenná), ale telo je evidentne aj (relatívne) samostatné. Čo napr. slepec od narodenia? Čo by to vypovedalo o jeho nesmrteľnej ľudskej duši (pozri aj Čo je Osud), keby ako uvedené v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Duša, str.114 dole, čiastočne preložené z českého prekladu: „Na základe konkrétneho a empirického rozboru nutne dochádzame k záveru, že sa duša nepridáva k telu, ale že ho ustanovuje“? Nemôžem súhlasiť ani s nasledujúcimi vetami v tomto texte, oi pretože – Dualizmus a vzkriesenie Tela – 02, záver odstavca „Argumenty proti dualizmu … . Vieme, že telo môže existovať bez duše, ako je tomu u tiel zvierat.

V prípade takzvaných duševných chorôb, ktoré sú ako argument proti dualizmu uvedené napr. v Otázky naší doby – Filozoficko-teologický slovník, Claude Tresmontant, Duša, str.115 v strede, čiastočne preložené z českého prekladu: „A z tejto nezlučiteľnosti potom plynú katastrofické následky napríklad v medicíne alebo v psychológii či psychiatrii. Ak budeme i naďalej zachovavať staré orfické a platónske téma, nikdy nepochopíme, prečo človek, ktorý pije alkohol, môže mať narušenú psychiku, alebo človek, ktorý užíva drogy, skončí s poškodenou psychikou, pretože v platónskom a karteziánskom schemate poskytujeme alkohol a drogy iba našemu telu. Ako pochopiť, že je tým ovplyvnená naša duša? Podľa experimentálenj analýzy, ktorá sa priamo ponúka, je to veľmí jednoduché: alkohol je molekula, zloženina, LSD a meskalín taktiež.“, môžeme povedať, že ide buď o narušený vzťah nesmrteľnej ľudskej duše a ľudského tela a to na strane ľudského tela – samozrejme duša nemôže byť chorá – alebo (už priamo k citátu)) o zmenené / ovplyvnené / narušené vedomie človeka (entity človek). Vedomie nie je nesmrteľná ľudská duša (Čo je vedomie). Nesmrteľnú ľudskú dušu to nezmení – Nesmrteľná ľudská duša ako obraz Boží je samozrejme nemenná. Zmení to ľudské telo, vedomie ľudského tela a vzťah ľudského tela a nesmrteľnej ľudskej duše.